Kedy sa vám oplatia paušálne výdavky

26.08.2019 06:00
účtovníctvo dane, daňová evidencia, financie,...
Kto sa rozhodne pre skutočné výdavky, musí viesť účtovníctvo alebo daňovú evidenciu. Autor:

Každý živnostník si môže vybrať, či si bude z príjmu odpočítavať paušálne, alebo skutočné výdavky. Vždy sa pritom môže rozhodnúť podľa toho, čo je preňho výhodnejšie.

Živnostníci si môžu odrátať paušálne výdavky vo výške 60 percent z príjmov. Maximálne si takto môžu odpočítať 20 000 eur za rok.

V paušálnych výdavkoch sú zahrnuté všetky náklady, ktoré má živnostník spojené s podnikaním. To znamená, že už si neodpočíta stravné lístky, služobné cesty, telefón či internet. Jedinou výnimkou sú zaplatené odvody na zdravotné a sociálne poistenie. Živnostník s paušálnymi výdavkami má nárok aj na nezdaniteľné časti rovnako ako ostatní živnostníci či zamestnanci. Odpočítať si môže aj daňový bonus na deti.

Výhodou paušálnych výdavkov je aj to, že ich netreba nijako preukazovať. Živnostník v tomto prípade nemusí viesť ani účtovníctvo a nemusí sa obávať, že mu prípadná daňová kontrola niektoré výdavky neuzná a bude musieť dodatočne zaplatiť nielen daň, ale aj pokutu.

Skutočné výdavky sa vyplatia tým podnikateľom, ktorí majú reálne náklady na podnikanie vyššie ako 60 percent, alebo im nebude postačovať strop 20 000 eur ročne. Zákon umožňuje odpočítať si všetky výdavky, ktoré súvisia s dosiahnutím, udržaním a so zabezpečením príjmov. Musí teda existovať vzťah medzi vynaloženými výdavkami a príjmami z podnikania.

Ak si chce živnostník odpočítať výdavky, ktoré môžu mať aj charakter osobnej spotreby, musí preukázať, že danú vec používa len na podnikanie. V opačnom prípade nemôže do nákladov zahrnúť celú cenu danej veci. Môže si dať do nákladov len pomernú časť zaplatenej sumy podľa toho, v akom pomere danú vec využíva na podnikanie a v akom na súkromné účely. Druhou možnosťou je, že si dá do nákladov paušálne 80 percent zo zaplatenej sumy.

Kto sa rozhodne pre skutočné výdavky, musí viesť účtovníctvo alebo daňovú evidenciu. Mnohí podnikatelia si s tým však neporadia sami a musia sa obrátiť na účtovníka. Preto ak niekto má len o málo vyššie skutočné výdavky, ako je hranica pre paušálne náklady, oplatí sa mu porozmýšľať radšej nad paušálom. Ušetrí tak za účtovníka a nebude sa musieť toľko obávať ani daňovej kontroly.

Namiesto účtovníctva môžete mať evidenciu

Mnohí živnostníci sa obávajú prejsť z paušálnych na skutočné výdavky, pretože to pre nich znamená zvýšenú administratívu. Málokto si takisto poradí s vedením účtovníctva. Zákon však umožňuje podnikateľom, aby namiesto jednoduchého účtovníctva využili daňovú evidenciu.

Daňovú evidenciu môžu od roku 2014 využiť všetci živnostníci. Dovtedy bola určená len pre tých, ktorých obrat neprekročil 170-tisíc eur a nemali žiadnych zamestnancov. V súčasnosti tieto obmedzenia už neplatia.

Podnikateľom, ktorí sa rozhodnú pre daňovú evidenciu, zákon prikazuje viesť evidenciu o príjmoch a daňových výdavkoch v časovom slede vrátane prijatých a vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov, ďalej musia viesť evidenciu o hmotnom majetku a nehmotnom majetku využívaných na podnikanie a evidenciu o zásobách, pohľadávkach a záväzkoch.

Zákon o dani z príjmov pritom nešpecifikuje, ako má evidencia vyzerať. Určuje len obsah a náležitosti jednotlivých evidencií. Preto je len na živnostníkovi, akú formu zvolí. Bez ohľadu na to, či živnostník vedie účtovníctvo, alebo daňovú evidenciu, výška jeho dane by mala byť rovnaká. Do nákladov si totiž v oboch prípadoch možno dávať rovnaké výdavky.

Akú evidenciu treba viesť?

Evidencia o príjmoch v časovom slede

  • musí byť v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov.
  • súčasťou príjmov uvádzaných v daňovej evidencii sú všetky peňažné aj nepeňažné príjmy, pričom základ dane z týchto druhov príjmov ovplyvnia len zdaniteľné príjmy (príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú od dane oslobodené ani podľa zákona o dani z príjmov a ani podľa medzinárodnej zmluvy).

Evidencia o daňových výdavkoch v časovom slede

  • musí byť vedená v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov.
  • v prípade uplatnenia výdavkov sa v daňovej evidencii uplatňujú len daňové výdavky spĺňajúce podmienky daňovej uznateľnosti vymedzené v ustanovení § 2 písm. i) a § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Výdavky, ktoré sú upravené ustanovením § 21 zákona o dani z príjmov, nie sú daňovými výdavkami a v daňovej evidencii sa neuvádzajú.

Evidencia o hmotnom a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku

  • daňovník v daňovej evidencii uvádza len hmotný majetok a nehmotný majetok, ktorý využíva na podnikanie, inú samostatnú zárobkovú činnosť, na prenájom alebo v súvislosti s dosahovaním príjmov z použitia diela a umeleckého výkonu. V prípade, ak sa daňovník rozhodne tento majetok uviesť v daňovej evidencii, potom sa stáva jeho obchodným majetkom a môže si uplatňovať všetky výdavky súvisiace s využívaním tohto majetku ako napr. odpisy, výdavky na opravu a udržiavanie, na poistenie a pod.

Evidencia o zásobách a pohľadávkach

  • uvádza sa v nej materiál, vlastná výroba, zvieratá a tovar. V evidencii o pohľadávkach zase podnikateľ zapisuje pohľadávky, ktoré má on voči ostatným subjektom. Ide predovšetkým o predaj, za ktorý dostane zaplatené neskôr. To znamená, že niekomu dodá tovar alebo službu a vystaví faktúru, ktorá má určitú lehotu splatnosti. Po zaplatení tejto faktúry pohľadávka zaniká.

Evidencia o záväzkoch

  • podnikateľ v nej uvádza výšku svojich záväzkov, teda koľko on dlhuje iným firmám či inštitúciám a kedy má dané záväzky zaplatiť.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#živnostníci #paušálne výdavky #dane
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku