Podnikáte ako živnostník?

Kedy mám začať platiť poistné do Sociálnej poisťovne? Čo robiť, ak ochoriem? Ako to bude s mojím dôchodkom? Ako si môžem skontrolovať, že mám všetko v poriadku? To sú len niektoré z najčastejších otázok, s ktorými sa živnostníci obracajú na Sociálnu poisťovňu.

29.11.2018 06:00
muž, majster, robotník, práca, živnosť Foto:
Ku koncu októbra bolo na Slovensku 218 955 samostatne zárobkovo činných osôb.
debata (1)

Ku koncu októbra bolo na Slovensku 218 955 samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré sú povinné platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Nielen pre živnostníkov, ale aj pre ľudí, ktorých táto oblasť zaujíma, pripravila Sociálna poisťovňa príručku Podnikáte ako živnostník?, v ktorej sú jednoducho a zrozumiteľne zachytené najdôležitejšie momenty povinností a práv živnostníka v oblasti sociálneho poistenia. Publikácia prináša odpovede, vysvetlenia a návody, ako treba v postupovať v rôznych životných situáciách.

Často kladenou otázkou je, kedy musí samostatne zárobkovo činná osoba začať platiť odvody. „Až po podaní prvého daňového priznania. Povinnosť platiť poistné takejto osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti je vyšší ako zákonnom stanovená hranica (12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu – pre rok 2017 to bolo 5 472 eur, pre rok 2018 to je 5 724 eur),“ približuje Jana Hrabková z komunikačného odboru Sociálnej poisťovne. Informáciu o vzniku povinného poistenia spolu s výškou vymeriavacieho základu na platenie poistného a so sumou poistného oznamuje konkrétnej osobe samotná Sociálna poisťovňa.

Ešte stále je veľa ľudí, ktorí platia odvody z minima. „Z takmer 220-tisíc všetkých SZČO odvádza poistné z minimálneho vymeriavacieho základu väčšina – až 172 587. Často si neuvedomujú, že im v budúcnosti vznikne nárok na nízke dávky, či už nemocenské pri vážnom ochorení, alebo dôchodkové, napríklad nízka suma starobného dôchodku, a následne môžu mať existenčné problémy,“ konštatovala.

Čo však v prípade, ak takýto človek ochorie alebo ide do penzie a nemá zaplatené odvody včas a v správnej výške? "Poistné je splatné do ôsmeho dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Sociálna poisťovňa na neplatenie upozorní – predpíše poistné SZČO povinnej odvádzať poistné, ak neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume.

Predpíše tiež penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici alebo zaplatená v hotovosti, alebo do dňa začatia kontroly," vysvetľuje Jana Hrabková. Sociálna poisťovňa predpíše poistné formou rozhodnutia zaslaného na adresu trvalého bydliska po vykonanej kontrole.

Platí, že poistné zaplatené včas a v správnej výške je jednou z podmienok priznania nároku na dávky. Pri posudzovaní nároku na dávky z dôchodkového poistenia sa berú u SZČO do úvahy len tie obdobia, za ktoré majú riadne zaplatené poistné. Na obdobia, za ktoré tieto osoby poistné vyrovnané nemajú, sa pri posudzovaní dôchodkových dávok neprihliada. Ak dlh osoby v budúcnosti vyrovnajú, Sociálna poisťovňa posúdi výšku už priznanej dôchodkovej dávky opätovne, prizná ju však najskôr odo dňa, keď bolo dlžné poistné uhradené.

„SZČO musia mať poistné zaplatené najneskôr v posledný deň mesiaca, v ktorom vznikol nárok na nemocenskú dávku. Ak majú dlh na poistnom, nárok na nemocenskú dávku im môže vzniknúť len v prípade, ak suma dlžného poistného na nemocenské poistenie za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac za obdobie posledných päť rokov, je v úhrne nižšia ako 5 eur. Ak je dlh vyšší, nárok na nemocenskú dávku priznaný nebude. Žiadateľ ju teda nedostane,“ vraví Hrabková.

Má samostatne zárobková činnosť úľavy na odvodoch? „Platí vždy plné poistné z takého vymeriavacieho základu, ktorý je jej vypočítaný na základe dosiahnutých príjmov za uplynulé zdaňovacie obdobie podľa daňového priznania. Na aktuálne príjmy sa pritom neprihliada. Výnimkou sú len osoby, ktoré majú priznaný starobný, predčasný alebo výsluhový dôchodok a súčasne dovŕšili dôchodkový vek – tie neplatia poistné na invalidné poistenie,“ dodala Jana Hrabková.

Prvý kontakt so Sociálnou poisťovňou

Začiatok činnosti ohlásiť netreba. V prípade opätovného začatia výkonu činnosti tak urobí len SZČO bez oprávnenia predložením čestného vyhlásenia. Na poistenie sa nemusí ani prihlásiť. Vznik poistenia jej oznámi Sociálna poisťovňa do 20 dní odo dňa, keď jej takáto povinnosť vznikne (od 1. júla nasledujúceho roku po začatí činnosti). Táto situácia nastane vtedy, keď prekročí zákonom stanovenú hranicu príjmu (napr. v roku 2018 je hranica príjmu za rok 2017 určená na 5 472 eur bez odpočítania výdavkov). Vznik povinného poistenia Sociálna poisťovňa posudzuje až po tom, čo SZČO podá prvé daňové priznanie.

Ešte stále je veľa živnostníkov, ktorí platia... Foto: SHUTTERSTOCK
žena, kvety, kvetinárka, kvetinárstvo Ešte stále je veľa živnostníkov, ktorí platia odvody z minima.

Poistné sa neplatí hneď. Odvodová povinnosť sa posudzuje až na základe prvého daňového priznania. Preto hneď po začatí činnosti nemusí platiť odvody. Obdobie neplatenia poistného po začatí činnosti môže byť rôzne dlhé, nemusí vždy trvať celý rok. Závisí od toho, kedy SZČO začala svoju činnosť vykonávať a kedy jej vznikne prvá daňová povinnosť.

Príklad: SZČO má živnostenské oprávnenie a činnosť vykonáva od 1. novembra 2017. Ak podľa daňového priznania za rok 2017, ktoré podala v riadnom termíne do konca marca 2018, prekročí zákonom stanovenú hranicu príjmu za rok 2017, povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie jej vzniklo od 1. júla 2018. To znamená, že poistné nebude platiť osem mesiacov. Ak činnosť vykonáva od 1. januára 2017 a prvé daňové priznanie podala v riadnom termíne do konca marca 2018, povinné poistenie jej vzniklo najskôr od 1. júla 2018. Poistné teda nebude platiť 18 mesiacov.

Kto je samostatne zárobkovo činnou osobou

Za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) sa považuje osoba, ktorá:

  • dovŕšila vek 18 rokov,
  • v roku rozhodujúcom na vznik alebo trvanie povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia dosahovala príjmy z podnikania a z iného zárobku podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov.

SZČO rozdeľujeme do týchto kategórií:

a) živnostník,

b) s iným oprávnením,

c) bez oprávnenia.

  • SZČO – živnostník: vykonáva činnosť iba na základe živnostenského oprávnenia, ktoré vydáva príslušný živnostenský úrad v mieste jeho trvalého pobytu. Za klasický príklad možno považovať remeselníkov (napr. obuvník, stolár, kaderník, maliar či murár). Vznik ani zánik živnostenského oprávnenia takáto SZČO Sociálnej poisťovni nemusí oznamovať.
  • SZČO s iným oprávnením: potrebujú na výkon svojej činnosti iné odborné oprávnenie. Ide o osvedčenia, povolenia a licencie, ktoré vydávajú príslušné orgány podľa profesijného zamerania – komory, cechy alebo združenia (napr. Slovenská advokátska komora, Slovenská lekárska komora, Národná banka Slovenska a pod.). Tieto oprávnenia sú nevyhnutnou podmienkou na vykonávanie ich činnosti. Typickým príkladom sú lekári, finanční agenti, advokáti, samostatne hospodáriaci roľníci atď. Ani takáto SZČO vznik ani zánik oprávnenia neoznamuje.
  • SZČO bez oprávnenia: na výkon svojej činnosti nepotrebuje žiadne oprávnenie (podniká napríklad na základe autorského zákona). Do tejto skupiny patria autori, umelci a športovci.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Sociálna poisťovňa #živnostník #SZČO