Ide o hranicu obratu, od ktorej živnostníkom vzniká povinnosť byť platcom dane z pridanej hodnoty. Okrem toho by si mohli živnostníci spolu s paušálnymi výdavkami ako výdavok aj naďalej uplatniť aj zdravotné a sociálne odvody. Pre agentúru SITA to uviedla generálna sekretárka SŽZ Viola Kromerová. Pri takejto výške ročného obratu by 40-percentné paušálne výdavky predstavovali 19 916 eur a 60-percentné paušálne výdavky pre remeselníkov by boli na úrovni 29 874 eur.
Predchádzajúca vláda Roberta Fica jednotné 40-percentné paušálne výdavky od roku 2013 ohraničila maximálnou mesačnou výškou 420 eur, čo predstavuje 5 040 eur ročne. Takýto strop na paušálne výdavky tak živnostník dosiahne už pri obrate 12 600 eur. K paušálnym výdavkov si môže živnostník ako výdavok pripočítať ešte zaplatené odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne. „Maximálna výška povolených paušálnych výdavkov 5 040 eur, plus odvody do poisťovní, je úplne nevyhovujúca,“ uviedla Kromerová.
Predstaviteľka živnostenského zväzu upozornila na to, že pred tohtoročnými parlamentnými voľbami sa slovo živnostníci skloňovalo veľmi často a dosť nádejne. „Dnes však v programovom vyhlásení vlády čítame konkrétne snáď len jednu vetu – zvýšenie limitu na uplatňovanie paušálnych výdavkov pre živnostníkov,“ netajila Kromerová rozčarovanie nad vládnym programom. Upozornila pritom na to, že paušálne výdavky sa netýkajú všetkých živnostníkov a využívajú ich najmä podnikatelia, ktorí nemajú materiálové náklady, veľmi malé firmy a začínajúci podnikatelia. „Osobitná kategória sú samostatne zárobkovo činné osoby podnikajúce s duševným vlastníctvom, ako sú poradcovia, advokáti, novinári, či účtovníci,“ dodala.
Súčasťou programového vyhlásenia sa stalo avizované zvýšenie limitu na uplatňovanie paušálnych výdavkov pre živnostníkov, avšak bez ďalších konkrétnejších informácií. O koľko by sa mohol limit paušálnych výdavkov zvýšiť, neprezradil v stredu po rokovaní vlády ani minister financií Peter Kažimír. Má sa o tom ešte rokovať. „Je to princíp, ktorý sme si dohodli v koaličnej rade. Samozrejme, predpokladám, že v spolupráci s rezortom práce pristúpime k príprave zákona a budeme, samozrejme, rokovať v prvom rade so zástupcami živnostníkov a malých podnikateľov. Je to všetko otázka rokovania, ktoré je pred nami,“ dodal šéf rezortu financií.