Výška pripravovaných daňových licencií bude závisieť od výšky tržieb spoločnosti a od toho, či subjekt je alebo nie je platcom dane z pridanej hodnoty (DPH). Celkovo ministerstvo financií zavedie pre daňové licencie tri sadzby. Najnižšia sadzba je stanovená vo výške 480 eur za rok. Informoval o tom v pondelok minister financií Peter Kažimír.
„Navrhujeme, aby neplatcovia dane z pridanej hodnoty platili daňovú licenciu vo výške 480 eur, platcovia dane z pridanej hodnoty vo výške 960 eur a pre všetky obchodné spoločnosti s tržbami vyššími ako pol milióna eur je výška licencie navrhovaná na 2 880 eur,“ informoval minister Kažimír. Živnostníkov sa licencie týkať nebudú.
Podľa ministra financií je cieľom licencií spravodlivejšie zdanenie obchodných spoločností, ktoré sa dlhodobo vyhýbajú plateniu daní. Nie sú podľa neho zamerané na podniky, ktoré si plnia svoje povinnosti, no zažili jeden či niekoľko horších rokov. Podľa slov ministra financií budú od platenia licencií oslobodené novovzniknuté firmy.
„Na základe dohody a vzájomných ústupkov sme sa dohodli na tom, že novozaložené firmy nebudú licencie platiť v prvom roku. Daňovú licenciu si bude možné odpočítať z kladnej daňovej povinnosti v danom roku a ďalších troch rokoch,“ uviedol minister financií Kažimír.
Podnikatelia, ktorí sa budú rozvíjať alebo investovať, si teda budú môcť v prípade ich nepriaznivého vývoja licencie započítavať v nasledujúcich troch rokoch. Zároveň bude podnikateľským subjektom umožnené z licencií asignovať daň tretiemu sektoru. Úľavy sa budú podľa ministra týkať aj subjektov, ktoré zamestnávajú zdravotne postihnutých, napríklad chránené dielne.
Ministerstvo predpokladá, že daňové licencie „vynesú“ štátu 112 miliónov eur. Táto suma predstavuje takmer šesť percent očakávaného výberu dane z príjmov právnických osôb v tomto roku.
„Máme pred sebou ešte výbor pre daňové prognózy. Dnes je ten odhad nižší ako pôvodných 122 miliónov eur,“ uviedol Kažimír. Rezort financií totiž pôvodne počítal s priemernou výškou licencie 1 000 eur, podľa súčasného návrhu sa priemerná výška licencia znížila na 713 eur.
„Tomu samozrejme zodpovedá aj menší výnos pre štátny rozpočet. Pohybujeme sa niekde na úrovni o 10 miliónov eur menej, ako je to uvedené v návrhu pre štátny rozpočet na rok 2014,“ povedal Kažimír.
Od zavedenia daňových licencií minister očakáva aj vyčistenie obchodného registra.
„Predpokladáme, že dôjde aj k čisteniu obchodného registra. Už aj dnes máme 10 tisíc subjektov, ktoré nereagujú. Predpokladáme, že zavedenie tejto licencie ich môže motivovať k tomu, aby došlo k zániku alebo k výmazu tejto spoločnosti,“ povedal Kažimír.
Minister zároveň doplnil, že medzi subjektmi sa nachádza niekoľko tisíc dobrovoľných platcov dane z pridanej hodnoty s veľmi malými obratmi. Dobrovoľní platcovia DPH sú podľa neho obzvlášť rizikovou kategóriou pri výbere daní.
„Tu je motivácia v prípade takýchto malých platcov DPH odovzdať registráciu pre daň z pridanej hodnoty, a tým platiť menej na daňovej licencii,“ poznamenal minister Kažimír.
Podobný systém minimálnej korporátnej dane uplatňuje napríklad Rakúsko, kde je najnižšia firemná daň stanovená na päť percent minimálneho základného imania podniku; u spoločností s ručením obmedzeným to predstavuje 500 eur.
Štefanec: Licencia zhorší nezamestnanosť
Podľa opozičného poslanca Ivana Štefanca (SDKÚ) zavedenie daňových licencií zhoršuje nezamestnanosť. Nedostatočné napĺňanie rozpočtových príjmov a ruinujúca ekonomická politika daní sa podľa jeho slov prejavuje v prepade Slovenska v medzinárodných porovnávaniach.
„Zavedenie dane zo straty túto situáciu len ďalej zhorší a zhorší už aj tak vysokú nezamestnanosť. Boj proti daňovým únikom sa nedá vybojovať novými daňami,“ povedal Štefanec.
Okrem zníženia priameho daňovo-odvodového zaťaženia a spružnenia pracovného práva je podľa opozičného poslanca potrebné zjednodušovať daňový a odvodový systém, a nie zavádzať nové nezmyselné dane.
Licencie sú opatrenie proti daňovým únikom
Zavedenie daňových licencií je podľa ministerstva financií ďalším z radu opatrení v boji proti daňovým únikom. Až 25 % spoločností nezaplatilo za uplynulé 4 roky na daniach ani euro. Od roku 2006 vzrástol počet firiem s nulovou daňou takmer o 40 tis. subjektov, a to z 52 tis. na 92 tis. subjektov. Najviac firiem s nulovými daňami, a to 79 %, pôsobí v oblasti ubytovania a stravovania. Naopak najmenej nulových platcov dane, konkrétne 45 %, je v kategórii informácií a komunikácie. V súčasnosti neplatí daň z príjmu podľa ministra približne 60 % právnických osôb.
Daňové licencie zavádza ministerstvo financií spoločne so znížením dane z príjmov pre firmy zo súčasných 23 % na 22 %. Podnikatelia s kladnou daňovou povinnosťou, ktorá bude vyššia ako výška licencie, nebudú platiť nič navyše.
Daňové licencie sa budú uvádzať aj v daňovom priznaní. V ňom by mali byť licencie uvedené len formou jednej položky alebo jednej prílohy. Po prvýkrát sa budú licencie platiť v daňovom priznaní v roku 2015 za zdaňovacie obdobie roka 2014. Pre rok 2015 ministerstvo financií pripravuje zjednodušenú formu daňového priznania, a to aj na základe nového informačného systému. Podľa ministra Kažmíra je cieľom dosiahnuť, aby malo daňové priznanie menej stránok.
V boji proti daňovým únikom ocenil minister Kažimír hlavne prácu finančnej správy. „Sústreďujeme sa na daň z pridanej hodnoty, pretože tam je najväčší balík peňazí, ktorý financuje štát a verejnú správu ako takú,“ podotkol Kažimír.
Minister financií sa chce zamerať aj na daň z príjmov právnických osôb. Dve tretiny daňových príjmov na Slovensku podľa ministra produkuje 400 najväčších firiem. Z 1,7 miliardy eur, ktorú ročne vyberie štát na dani z príjmov právnických osôb, skoro jednu miliardu eur zaplatí spomínaných 400 firiem.
„Kľúčové je orientovať sa na veľkých, a pri nich je problém, ktorý sa volá transferové oceňovanie. Po dvadsiatich rokoch tohto javu vznikla na daňovej správe sofistikovaná jednotka, ktorá sa sústreďuje na transferové oceňovanie, ktorý má v sebe medzinárodný prvok,“ informoval minister financií.
Podľa Kažimíra môže byť v budúcnosti reálne, aby si firma mohla uplatniť zľavu alebo odsun platieb daňových licencií. Mal by tomu dopomôcť takzvaný daňový rating. „Bude hovoriť o tom, ktorá firma si plní svoje záväzky voči štátu. Chceli by sme, aby bol verejný,“ doplnil Kažimír.