„Slovenský živnostník je uťahaný kôň, ktorý už len čaká na ranu z milosti,“ povedal Dušan Hruštinec, predseda Okresného živnostenského spoločenstva v Žiline. Ten viac ako zvýšené odvody štátu vyčíta otrasné podnikateľské prostredie pre malých podnikateľov či stredne veľké firmy.
„Vyhral som všetky súdne spory ohľadne nezaplatenia faktúr a napriek tomu som už roky svoje peniaze nevidel,“ opísal svoje problémy Hruštinec. Našťastie mal dosť finančných zdrojov na vyplatenie dohodnutých miezd svojim zamestnancov a zaplatenie odvodov.
„Ak by som to nespravil, dopustil by som sa trestného činu. To, že to nebola moja vina, nikoho nezaujíma, prosto dnes ak nemáte politické známosti, zamestnávanie ľudí je čistou samovraždou,“ dodal Hruštinec.
Problém s neplatením faktúr je na Slovensku doslova národným športom. „Pozrite sa, mal som aj takých zákazníkov, čo mi desaťkrát bez problémov zaplatili v hotovosti, tak som im potom dal na faktúru a už som ich v živote nevidel,“ pokračuje kamenár Bystrík Pripko z Chtelnice. Každá vláda bez ohľadu na politické presvedčenie živnostníkom bez problémov sľúbi pomoc.
„No a to je tak asi všetko. Respektíve každá vláda začne vymýšľať vlastné riešenia odtrhnuté od praxe. Pritom by úplne stačilo opísať fungujúce nemecké zákony a upraviť ich na slovenské pomery,“ myslí si Hruštinec.
Ten svoje sťažnosti na sneme Slovenského živnostenského zväzu predniesol aj prítomnému štátnemu tajomníkovi ministerstva práce Jozefovi Burianovi. „Vaše rozhorčenie nad situáciou na Slovensku pramení hlavne z nefungujúceho právneho systému, pre ktorý sa nemôžete dostať k svojim peniazom. Ak pripravíte konkrétny návrh riešenia tohto problému, určite sa ním na ministerstve práce budú zaoberať,“ povedal Burian. Podľa neho by slovenských podvodníkov nezastavilo aplikovanie nemeckých zákonov, a preto je dôležité vymýšľať vlastné riešenia.
Samotné zvyšovanie odvodov pre živnostníkov ľavicová vláda obhajuje zabezpečením aspoň minimálneho dôchodku v budúcnosti. "Osobne budem ľudí na dohodu zamestnávať aj pri vyšších odvodoch, lebo mám pre nich prácu len pár mesiacov v roku a takáto forma pracovného vzťahu je pre mňa najvýhodnejšia,“ povedal vrchný cechmajster Peter Benko z Cechu podlahárov Slovenska. Ten najväčší problém súčasného zamestnávania na trvalý pomer z pohľadu malých firiem vidí v príliš vysokých odvodoch stálych zamestnancov.
„Živnostník mi môže odísť zo dňa na deň, tiež riskujem, že mi nevráti požičané náradie, a tak osobne preferujem zamestnancov v trvalom pracovnom pomere, čo je však aj pre samotných zamestnancov menej výhodné, a tak často chcú sami pracovať na živnosť,“ uzavrel Benko. Na porovnanie, živnostník pri hrubom príjme tisíc eur zarobí po uplatnení paušálnych nákladov mesačne v čistom 795,08 eura. Naproti tomu zamestnanec s rovnakým hrubým príjmom tisíc eur pracujúci v trvalom pracovnom pomere za tú istú prácu dostane po zaplatení všetkých odvodov o 36,64 eura menej a jeho mesačný plat bude 759,16 eura v čistom.