Za úbytok živností vraj vyššie dane nemôžu

Vládou prijaté zvýšenie daňovo-odvodového zaťaženia zatiaľ neprinútilo živnostníkov, aby v tomto roku húfne rušili svoje živnosti.

29.04.2013 00:00
živnosť, živnostník, stolár, remeselník Foto:
Ilustračné foto
debata (21)

Za ich poklesom vidia samotní zástupcovia živnostníkov pokles objednávok v dôsledku hospodárskej krízy, no hlavne prebyrokratizované podnikateľské prostredie v krajine. Kým na jeseň minulého roka podnikalo v krajine vyše 360-tisíc živnostníkov, v marci tohto roka ich bolo podľa údajov Štatistického úradu o 15-tisíc menej.

„Je načase zmeniť zákony v prospech poctivých podnikateľov. Vymáhanie práva je u nás na zaplakanie. Je potrebné výrazne skrátiť lehoty súdnych procesov. V praxi súdny spor trvá nie mesiace, ale roky. Stáva sa, že sa skončenia sporu nedožije minimálne jeden z dotknutých podnikateľských subjektov,“ opisuje momentálnu situáciu prezident Slovenského živnostenského zväzu Stanislav Čižmárik.

Na kolená dostáva drobných podnikateľov podľa jeho slov aj odvádzanie DPH za úkony, za ktoré nedostali zaplatenú faktúru. Práve zavedenie platenia DPH až po zaplatení faktúry je podľa neho spôsob, ako sa živnostníci vyhnú obchodovaniu s nepoctivými podnikateľmi. Opatrenia, ktoré by mali živnostníkom pomôcť, spísal zväz do výzvy, ktorú v najbližších dňoch plánuje predložiť vláde. Okrem iného od štátu žiadajú, aby obmedzila formy čiernej práce dôslednou kontrolou.

Vláda podľa slov štátneho tajomníka ministerstva práce Jozefa Buriana predloží v priebehu mesiaca do parlamentu návrh zákona, ktorým by sa mali zintenzívniť kontroly inšpektorátu práce. Pri čiernej práci sa totiž neplatia odvody ani dane. Poctiví podnikatelia sú tak znevýhodnení oproti tým, čo zamestnávajú ľudí načierno. Keďže poctivo priznajú príjmy a platia odvody a dane, je ich odbytová cena vyššia.

„Návrhov živnostníkov na zlepšenie podnikania je spolu desať, viem si predstaviť, že by sa všetky dali zaviesť, no ten proces zmien je trošku komplikovanejší. Zatiaľ sme riešili živnostníkov z toho pohľadu, aby na dôchodku neboli odkázaní na dávky v hmotnej núdzi, preto bola potrebná zmena v odvodoch,“ tvrdí Burian.

Zásadné zmeny v odvodoch a daniach pritom oberajú živnostníkov o stovky až tisíce eur. Jednou z takých zmien je aj obmedzenie paušálnych výdavkov zo súčasných 40 percent na 5¤040 eur ročne. V praxi tak živnostník s hrubým príjmom 800 eur mesačne príde každý mesiac o vyše 25 eur. Ten, kto zarobí 1 500 eur, stratí vyše 112 eur mesačne.

Podľa prepočtov Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií sa zmeny v oblasti paušálnych výdavkov nedotknú viac ako 83 percent tých samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré možnosť uplatňovania paušálnych výdavkov využívajú. „Nevylučujem, že živnostníci prešli na iné formy podnikania, nie je to však markantné číslo,“ hovorí Burian.

„Zvýšenie vymeriavacích základov, obmedzenie paušálnych výdavkov a predovšetkým zdvojnásobenie sociálnych odvodov spôsobuje, že živnostníci hľadajú možnosti, ako by si najvýhodnejšie optimalizovali svoje náklady. Obchodníkom išlo vždy o zisk. Mnohí však už nevládzu s dychom a nezostáva im nič iné, len činnosť skončiť alebo ju zmeniť tak, aby boli ziskoví,“ oponuje šéf Inštitútu hospodárskej politiky Igor Kiss.

Výhoda podnikania v s. r. o. oproti živnostníkom je v tom, že konateľ alebo spoločník nemá povinnosť odvádzať odvody do Sociálnej poisťovne, ktoré sú pre živnostníka v minimálnej výške 130,27 eura mesačne. Najdôležitejšou výhodou s. r. o. je ručenie za záväzky, kde živnostník ručí celým svojím súkromným majetkom, pri s. r. o. do výšky svojho vkladu.

© Autorské práva vyhradené

21 debata chyba