Od apríla budúceho roku tak nezamestnaní už nebudú môcť na dohodu zarobiť nič, namiesto doterajších maximálne 142 eur mesačne.
Podľa predstáv ministerstva práce firmy ponúknu reálne zamestnanie približne tretine zo súčasných asi sedemdesiattisíc nezamestnaných dohodárov. Miera nezamestnanosti, ktorá v septembri dosiahla pri 363 306 osobách evidovaných na úradoch práce úroveň 13,44 percenta, by sa tak znížila o 0,8 percentuálneho bodu. Nešlo by však o skutočný pokles počtu ľudí bez práce, ale zmenili by sa len štatistiky.
„Nemyslíme si, že 70–tisíc ľudí sa stane okamžite zamestnanými, ale nepochybujeme o tom, že minimálne tretina z nich sa stane zamestnanými, pretože vykonáva mnohomesačnú alebo dokonca niekoľkoročnú prácu,“ povedal štátny tajomník ministerstva práce Branislav Ondruš.
Podľa predstáv ministerstva totiž v podnikoch niekto bude musieť aj naďalej robiť prácu za nezamestnaných dohodárov, a tak firmy nebudú mať inú možnosť, ako ponúknuť ľuďom stálu prácu. Ak by sa tak stalo, získať by na tom mohli Sociálna poisťovňa a zdravotné poisťovne. Zamestnanecký pomer garantuje aj vyšší dôchodok v porovnaní s prácou na dohodu.
Zamestnávatelia však ani zďaleka nezdieľajú takýto optimizmus. „Týmto krokom len nezamestnaní prídu o možnosť privyrobiť si. V realite ide totiž o nízko kvalifi kovaných pracovníkov, ktorých firmy na dohodu zamestnávali pre nízke administratívne a finančné náklady,“ hovorí Martin Hošták, tajomník Republikovej únie zamestnávateľov.
Po odstránení možnosti práce na dohodu popri evidencii na úrade práce budú mať podniky ďalšie dve cesty, ako zvládnuť prácu za nezamestnaných dohodárov. „Zamestnávatelia poctivo platiaci dane sa budú snažiť prácu rozdeliť medzi existujúcich zamestnancov a zvyšok rovno zamestná bývalých dohodárov načierno,“ myslí si Hošták.
Za prekážku v zamestnávaní sú označované aj sťažené prepúšťania v novom Zákonníku práce, zvýšené dane a neisté ekonomické vyhliadky do budúcnosti. „Nakoniec môže byť celý dosah na nezamestnanosť nulový,“ myslí si Ľuboš Sirota, generálny riaditeľ personálnej agentúry Trenkwalder. Podľa neho sa tak môžeme pripraviť na ďalšiu vlnu zvyšovania produktivity slovenských podnikov. „Výsledkom tak bude, že zamestnanci budú pre prísnejšie normy práce robiť viac, a to za tie isté peniaze,“ dodal Sirota.
Podľa súčasného Zákonníka práce by podniky už ani dnes nemali dlhodobo ľudí zamestnávať na dohodu. „Ak tak robia, tak v podstate už dnes zamestnávajú ľudí načierno, keďže nejde o výnimočnú – nárazovú prácu, ale trvalý pracovný výkon,“ povedal Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti. Nejde teda o podniky s vysokou morálkou platenia daní.
„Celkovo by tak nakoniec trvalú prácu mohla získať pätina z nezamestnaných dohodárov,“ odhaduje Páleník. V regiónoch s vysokou nezamestnanosťou navyše štát nemôže očakávať od ľudí odmietnutie práce načierno.
„Riešením by teda bolo, aby by štát spoločne so zrušením zamestnávania nezamestnaných na dohodu vytvoril aj nové pracovné miesta,“ dodal Páleník. Okolo 150–tisíc pracovných miest by štát mohol vytvoriť zavedením takzvaného inkluzívneho trhu práce.
„Každý podnik inkluzívneho trhu by musel mať tri štvrtiny zamestnancov z radov dlhodobo nezamestnaných ľudí a dopyt pre firmy by sa zaviazali vytvoriť všetky štátne orgány tým, že by na zákazky vyčlenili dve percentá zo svojich rozpočtov,“ dodal Paleník. Firmy by tak získali ročne 700 miliónov eur, z ktorých by tri štvrtiny obratom vrátili štátu späť na odvodoch a daniach.