Ako ďalej informoval Štatistický úrad SR, išlo o najvyšší medziročný rast priemernej mzdy od prvého štvrťroka 2008. Po zohľadnení miery inflácie rast reálnej mzdy v apríli až júni dosiahol 7 %. Sezónne očistená priemerná mzda oproti 1. štvrťroku 2019 vzrástla o 2,9 %.
Najviac v druhom kvartáli tohto roka zarábali zamestnanci v odvetviach finančné a poisťovacie činnosti, informácie a komunikácia ako aj dodávka elektriny, plynu, a to nad úrovňou 1 890 eur. V jedenástich odvetviach však bola mzda nižšia ako v priemere za hospodárstvo SR. Najnižšiu priemernú nominálnu mzdu mali už tradične zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách (657 eur) či v stavebníctve (740 eur).
Medziročne mzda vzrástla vo všetkých odvetviach, relatívne najrýchlejšie vo verejnej správe a obrane (o 20,3 %), v oblasti dodávky elektriny, plynu a pary (o 16,7 %), ubytovacích a stravovacích službách (o 15,9 %) a v umení, zábave a rekreácii (o 14,3 %). Vysoké prírastky zaznamenali aj mzdy v oblasti vzdelávania a v odvetví zdravotníctvo a sociálna pomoc (zhodne o 12,6 %).
Vyššia ako v priemere za celé hospodárstvo SR bola priemerná nominálna mesačná mzda iba v Bratislavskom kraji (1 368 eur). V ostatných krajoch sa pohybovala od 832 eur v Prešovskom kraji do 1 033 eur v Trnavskom a Košickom kraji. „Vo všetkých krajoch bolo tempo rastu priemernej mzdy vysoké, v troch krajoch SR zaznamenal nominálny rast úroveň nad 10 % a to v Banskobystrickom kraji (o 11,3 %), v Košickom kraji (o 11 %) a Nitrianskom kraji (o 10,4 %),“ uviedli štatistici. Pre Banskobystrický región sú to podľa ŠÚ SR historicky najvyššie medziročné rasty miezd od roku 2005, teda odkedy sa zverejňujú údaje za jednotlivé štvrťroky. Košický a Nitriansky kraj mali v priebehu tohto obdobia len raz vyšší rast ako v aktuálnom období, v období pred krízou (Košický kraj v 1. štvrťroku 2005 a Nitriansky kraj v 1. štvrťroku 2008).
V prvom polroku 2019 dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve hodnotu 1 062 eur. Medziročne sa zvýšila o 8,4 %, reálna mzda vzrástla o 5,8 %. Rast nominálnej mzdy bol o dva percentuálne body rýchlejší ako v rovnakom období minulého roka.
Zamestnanci štátu si výrazne polepšili
Nedostatok pracovnej sily, pozitívny vývoj ekonomiky či historicky najvyššia valorizácia platových taríf vo verejnej správe o 10 percent boli faktormi, ktoré prispeli k rekordnému medziročnému rastu priemernej mzdy na Slovensku v druhom kvartáli tohto roka o 9,7 %. Vo svojom komentári to uvádzajú analytici Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri ministerstve financií.
„V samotnej ústrednej správe si zamestnanci polepšili až o rekordných 20 %, najviac od roku 2002,“ upozornili analytici. Od mája tohto roka okrem toho pokračovalo v druhej vlne zvýšenie príplatkov za nočnú prácu, víkendy a sviatky.
„K rýchlemu rastu mzdy prispelo aj sústredenie odmien zamestnancov do druhého kvartálu v dôsledku zavedenia trinásteho platu. Tento vplyv odhadujeme v druhom kvartáli vo výške 1,9 percentuálneho bodu, avšak predpokladáme, že celoročnú dynamiku mzdy neovplyvní,“ tvrdia analytici IFP. Daňovo a odvodovo zvýhodnené trináste platy podľa nich mohli motivovať zamestnávateľov vyplatiť zamestnancom časť odmien, ktoré by im inak vyplatili na konci roka. Z údajov Sociálnej poisťovne možno podľa IFP pozorovať výrazný medziročný nárast počtu zamestnancov, ktorí dostali trinásty plat nad úroveň odvodovo zvýhodnenej čiastky. „Jednorazový faktor trinástych platov by však ovplyvniť celoročný rast miezd nemal, keďže predpokladáme, že ide len o posun vyplácania v čase a pozitívny efekt z druhého kvartálu sa negatívne vykompenzuje v závere roka,“ dodali analytici IFP.