Asi 54 percent absolventov vysokých škôl napriek tomu pracuje v inej oblasti, ako vyštudovali, a 35 percent končí na pracovných pozíciách, kde by im stačila maturita. Dôvodov je niekoľko – od prekvalifikovanosti absolventov a nízkej reflexie potrieb pracovného trhu až po nedostatok praxe v školskom systéme. K zmene dokážu prispieť firmy, vysoké školy aj študenti.
Integráciu do pracovného života nesťažuje to, že by dnes vysoké školy produkovali zbytočne veľa absolventov. Ani to, že by neboli dostatočne teoreticky vzdelaní či motivovaní. Veľakrát je to práve naopak.
„Zo skúsenosti vieme povedať, že študenti sú dnes oveľa odvážnejší, zvedavejší a vedia sa lepšie "predať“ oproti študentom spred desiatich rokov," porovnáva Stanislava Valientová, HR manažérka technologického centra Adient v Trenčíne. „Veľmi pozitívne vnímame zanietenosť a ich ochotu učiť sa nové veci v odbore, ktorý študujú,“ potvrdzuje Silvia Hallová z daňovo-poradenskej a audítorskej spoločnosti Grant Thornton.
Problémom je skôr nevhodná voľba študijných odborov, ktorá nezodpovedá požiadavkám pracovného trhu. Najvyšší dopyt je dnes totiž po technických a ekonomických odboroch. Podľa štatistík analytickej spoločnosti Trexima Bratislava však v roku 2017 spoločenskovedné odbory študovalo viac ľudí, ako bol celkový počet študentov v roku 2002.
Pomôcť by mohlo kvalitnejšie kariérne poradenstvo už na stredných školách, lebo chýbajú odborníci, ktorí by mladým ľuďom pomohli identifikovať ich individuálne schopnosti a poradili im, kde by ich mohli najlepšie využiť v praxi.
Čo absolventom chýba
Faktorom, ktorý ovplyvňuje mieru uplatnenia študentov, je aj prekvalifikovanosť. Po skončení prvého stupňa štúdia ďalej pokračuje až 90 percent študentov. Nie vždy však platí pravidlo, že čím vyššie vzdelanie človek dosiahne, tým väčšie je jeho uplatnenie na trhu práce.
Vyšší titul, ktorý nie je nevyhnutný pre výkon zamestnania, znamená pre firmy zbytočné mzdové náklady. Tie ich môžu od prijatia konkrétneho absolventa skôr odradiť. Práve naopak, na Slovensku chýbajú absolventi s prvostupňovým vysokoškolským titulom, takzvaní profesijní bakalári. Ide o formát, kde študent minimálne jeden semester praxuje.
Práve praktické skúsenosti sú to, čo by podľa mnohých zamestnávateľov čerství absolventi najviac potrebovali. „Pripravenosť na prax nie je, žiaľ, dostatočná. Chýba najmä schopnosť analyzovať dáta a aplikovať teoretické znalosti na prípady z praxe. Chýbajú aj analytické schopnosti a v niektorých prípadoch tiež jazykové znalosti,“ vysvetľuje Hallová. Ako dodáva, firmy dnes veľmi ťažko hľadajú najmä po nemecky hovoriacich študentov a absolventov. Absolventom navyše často chýbajú i tzv. mäkké zručnosti.
Hľadať spôsoby, ako spájať teoretické štúdium s praxou, však nie je iba zodpovednosťou študenta. Prepájanie týchto dvoch sfér môžu najefektívnejšie ovplyvniť vysoké školy. „Pre ľudí z praxe by malo byť cťou priniesť svoje praktické skúsenosti na vysokú školu a rovnako pre vysokú školu by mal byť jedným z hodnotiacich kritérií pomer vyučujúcich z praxe,“ upozorňuje Hallová. Vysoké školy by tiež počas štúdia nemali študentom brániť v brigádach či stážach.
Práca popri škole je tiež spôsobom, ako zabezpečiť uplatnenie absolventa po doštudovaní. „Mnoho našich stálych zamestnancov začínalo pracovať v našom obchodnom dome ešte počas vysokej školy a po jej absolvovaní u nás zostali. Touto cestou dokázali hneď od začiatku samostatne vykonávať svoju prácu,“ hovorí Alexandra Krížová, HR manažérka spoločnosti Ikea Bratislava.
HR manažér spoločnosti Saint-Gobain Construction Products Martin Ragula zase odporúča umožniť študentom, aby sa mohli viac zúčastňovať na krátkodobých vzdelávacích projektoch vo firmách. „Mali by mať možnosť dopĺňať teoretické poznatky o prax, no tak, aby im to časovo nenarušilo štúdium,“ navrhuje.
Pomoc firiem
Príprava študentov do praxe je na jednej strane zodpovednosťou škôl, no ani firmy nemôžu očakávať, že absolventi budú hneď po prijatí do zamestnania „hotovým tovarom“. Preto pre nich mnoho spoločností organizuje rôzne programy či stáže, ktoré im majú uľahčiť nástup do práce a zabezpečiť, že budú pre firmu prínosom.
„V tomto smere investujeme do tvorby takzvaných ročných kempov alebo programov, počas ktorých sa absolventi vedia rýchlejšie aklimatizovať na bežný pracovný život po tom akademickom. Zároveň majú počas tohto programu možnosť rotácií po viacerých oddeleniach, najmä v rámci financií, aby si vedeli vybrať tú správnu pozíciu,“ opisuje Zuzana Máté, personalistka a koordinátorka vzťahov s univerzitami v spoločnosti Dell.
V súčasnosti tam na rôznych oddeleniach stážuje vyše 60 študentov. „Okrem odborného rozvoja im poskytujeme aj rozvoj rozličných zručností. Myslím si, že oceňujú reálnu pracovnú skúsenosť v odbore, ktorý študujú, a zároveň možnosť vidieť reálny dosah ich práce na procesy a biznis,“ hodnotí Máté.
Spoločnosť Isover, ktorá patrí pod skupinu Saint-Gobain Construction Products, zasa už niekoľko rokov organizuje medzinárodnú súťaž s názvom Isover Multi-Comfort House Students Contest, do ktorej sa zapájajú študenti architektúry a stavebných odborov.
„Máme tiež ročný program Young Talents pre mladých kolegov, ktorý pomáha rozvíjať ich odborné, no aj mäkké zručnosti a pripravuje ich na budúcu rolu manažéra. Veľkou výhodou programu je, že sú doň zapojené rôzne krajiny naprieč skupinou Saint-Gobain, takže si účastníci navzájom vymieňajú skúsenosti a učia sa spolupráci,“ približuje Ragula.
Svoj spôsob, ako integrovať absolventov, má aj sieť predajní s nábytkom Ikea. „Každému novému zamestnancovi je pridelený mentor, ktorý s ním prechádza pracovný proces a poskytuje mu všetky súvisiace a dôležité informácie. Máme zavedený aj program pracovných tréningov, pričom každá pozícia má osobitne vybraný balík školení,“ objasňuje Krížová.
V trenčianskej pobočke technologického centra Adient zasa investujú čas do intenzívneho programu na zaškolenie nových kolegov. „Sú pre nich pripravené kurzy cudzích jazykov, učíme ich pracovať v požadovanom CAD programe, musia sa plne oboznámiť s firemným systémom projektového manažmentu a ovládať zákaznícke špecifikácie,“ vymenúva Valientová.
Opatrenia štátu
So zvýšením počtu kvalifikovaných absolventov môže pomôcť i štát. Čoraz viac mladých ľudí totiž odchádza študovať do zahraničia, kde často aj ostávajú pracovať. Ich počet za posledných 15 rokov výrazne narástol. Zatiaľ čo v roku 2002 podľa portálu Forbes.sk študovalo v zahraničí okolo 11-tisíc študentov, podľa posledných známych údajov z roku 2015 toto číslo vzrástlo na približne 32-tisíc.
Nemuselo by to tak byť, keby sme vzdelaných ľudí dokázali dostatočne motivovať k návratu domov. A to tak finančne, ako aj možnosťami uplatnenia. Inšpiráciou, ako mladé mozgy prilákať domov, by pre nás mohol byť napríklad karibský ostrov Curaçao.
Každému záujemcovi o štúdium v cudzine tam zaplatia všetky študijné náklady. Ak sa po ukončení školy absolventi vrátia domov, štátu vrátia iba symbolickú sumu. Pokiaľ by sa však rozhodli v zahraničí zostať, musia zaplatiť za celé štúdium.
Čo zistili prieskumy
- vyše 35 % vysokoškolákov by sa rozhodlo študovať iný odbor, keby mali opäť možnosť výberu
- takmer polovica študentov VŠ uvažovala o štúdiu v zahraničí
- keby si mohli vybrať znovu, zahraničné univerzity by uprednostnilo dokonca až 41 % z nich
- až 54 % absolventov VŠ pôsobí v inej oblasti, ako vyštudovali
- počas štúdia pritom plánuje zostať a pracovať v odbore až 80 – 90 % vysokoškolákov