V EÚ majú ženy priemerne o 16 % nižšie platy ako muži, a to naprieč všetkými sektormi. Na Slovensku ženy zarábajú priemerne o 21 % menej ako muži. „Na rozdiel medzi platovým ohodnotením žien a mužov vplýva viacero faktorov. Najvýznamnejším dôvodom je to, že ženy pracujú z dôvodu materských povinností priemerne o tretinu menej ako muži. Práve dlhšie pauzy v práci spôsobujú pomalší kariérny rast. Európska komisia však uvádza, že ženy sa často stretávajú s tým, že v technických smeroch či v IT sektore, čo je prevažne mužská doména, sa ťažie presadzujú,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.
V tomto prípade však nezohráva úlohu dosiahnuté vzdelanie. V európskych krajinách majú ženy priemerne vyššie vzdelanie ako muži (44 % žien vo veku 30 až 34 rokov dosiahlo vysokoškolské vzdelanie s porovnaním s 34 % mužov). „V únii je zamestnaných žien s dieťaťom či viacerými deťmi do šesť rokov o 9 % menej ako žien bez dieťaťa. Tento rozdiel je výraznejší práve na Slovensku, kde je zamestnaných o 30 % viac bezdetných žien ako tých s dieťaťom,“ doplnila Buchláková. V roku 2016 nepracovalo v únii až 19 % žien, pretože sa starali o deti či zdravotne postihnutého príbuzného. Krajiny ako Veľká Británia, Holandsko či Dánsko majú flexibilnejšie pravidlá na pracovnom trhu a väčšie možnosti nastaviť si flexibilný pracovný čas, preto majú viac zamestnaných žien.
Na Slovensku ani nie polovica ľudí vrátane žien je ochotná o svojom plate so zamestnávateľom vyjednávať. Na rozdiel od severských krajín – napríklad vo Švédsku až takmer 80 % zamestnancov vyjednáva o plate, medzi nimi aj ženy. Ženy v únii pritom robia priemerne týždenne o šesť hodín viac ako muži (platené aj neplatené hodiny navyše).
Dominujú predavačky, ale aj právničky
Z nižších kvalifikovaných pozícií sa ženy v únii najčastejšie uplatňujú ako predavačky v obchodoch či upratovačky. Z vyšších kvalifikovaných pozícií sa výrazne sa presadzujú ako právničky, učiteľky v materských či základných školách, sekretárky či lekárky. Najmenej žien je stále v odbore informačných a komunikačných technológií, pričom ak by sa podarilo prilákať do IT sektora viac ľudí vrátane žien, naštartovalo by to viac aj ekonomický rast v únii. Do roku 2050 by sa tak mohlo vytvoriť o 1,2 milióna pracovných miest viac. Hrubý domáci produkt EÚ by vďaka tomu mohol dovtedy stúpnuť o 820 miliárd eur.
Zmeny v rovnosti žien a mužov na Slovensku
Index rovnosti, ktorý zverejňuje Eurostat, skúma rozdiely medzi mužmi a ženami na pracovnom trhu vo vzdelaní, v príjmoch, v zdravotnom stave, v zapojení sa do verejného života a rozdiely v čase strávenom s rodinou. Aktuálne výsledky priradili Slovensku úroveň 52,4 bodu zo 100 (1 bod je úplná nerovnosť a 100 bodov úplná rovnosť). Ako v jedinej krajine EÚ sa u nás nerovnosť medzi mužmi a ženami prehĺbila. V rovnosti medzi pohlaviami sme na 26. mieste v rámci krajín EÚ a za posledné roky sme sa prepadli až o sedem pozícií. Priemer za všetkých 28 krajín je na úrovni 66,2 bodu.
Málo žien vo vedení firiem
Len málo žien je vo vedúcich pozíciách firiem pôsobiacich v Európskej únii. Len 1 z 10 spoločností má vo vedení ženu. Napriek tomu sa ženy postupne dostávajú na riadiace pozície, v roku 2017 bolo iba 7,1 % žien z celkového počtu členov manažmentu firiem a len 5,5 % zo všetkých šéfov podnikov boli práve ženy. Na Slovensku ich počet postupne od roku 2010 klesal, a to približne o 6,5 %. Stalo sa tak iba na Slovensku a v Rumunsku. Najviac, a to až o tretinu, ich za sedem rokov pribudlo vo Francúzsku. Práve Francúzi podľa Európskej komisie najviac búrajú vo firmách rodové stereotypy a dávajú najväčšie príležitosti ženám v manažmentoch a vo vedení firiem.
„Podľa The European Business Test Panel (3 000 firiem, 25 štátov EÚ) až 83 % podnikov potvrdilo, že diverzita ma pozitívny dosah na ich biznis. Rôznorodí zamestnanci, a to sa nebavíme len o pohlaví, ale aj o vierovyznaní, rase a podobne, sa dokážu omnoho jednoduchšie prispôsobiť rastúcej rôznorodosti súčasného trhu a zákazníkov a ich požiadavkám na kvalitu a funkcionalitu tovarov a služieb. Politika diverzity napríklad znižuje náklady spojené s nedostatkom pracovných síl, otvára nové trhy a zlepšuje výkon firiem na už existujúcich trhoch. Firmy sa stávajú viac konkurencieschopné,“ skomentovala Buchláková.
Ženy sa dožívajú viac ako muži
<a>OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) uvádza, že za posledných 10 rokov sa roztvárajú nožnice medzi mužmi a ženami práve v prípade zdravia najviac. Ženy sa dožívajú priemerne o sedem rokov viac ako muži, a to napriek tomu, že 40 % mužov inklinuje k športovým aktivitám a konzumácii ovocia a zeleniny v porovnaní s 33 % žien. Nadmerne však pije alkohol a fajčí 47 % mužov, zatiaľ čo žien len 24 %.
Európsky štatistický úrad Eurostat uvádza, že v krajinách EÚ majú „zdravé roky“ viac ženy (64,2 roka) ako muži (63,5 roka). Ženy sa na Slovensku dožívajú v zdraví priemerne 57 rokov, muži o čosi menej, a to 56,4 roka. Na čele oboch rebríčkov je Švédsko. Až 73 rokov sa tu ženy aj muži dožívajú v relatívnom zdraví. Na opačnom konci rebríčka je Litva, počet rokov v zdraví u žien je na úrovni 54,9 roka a v prípade mužov je 52,3 roka.
Obete sexuálnych narážok a obťažovania
Štatistiky Európskej komisie sú v tomto prípade nelichotivé. Jedna z troch žien staršia ako 15 rokov v rámci krajín EÚ mala už skúsenosť so psychickým či sexuálnym násilím. Až 75 % žien v topmanažmente sa stretlo so sexuálnym obťažovaním na pracovisku. V sektore služieb to uviedlo 61 % zamestnaných žien. Viac ako polovica európskych žien celkovo mala so sexuálnym obťažovaním nejakú skúsenosť. Približne 20 % mladých žien vo veku od 18 do 29 rokov zažila kyberobťažovanie. Až 80 % obetí obchodovania s bielym mäsom sú ženy.