Šikanovanie zahraničných živnostníkov v Rakúsku pokračuje

, 15.11.2018 06:00
stavbár, robotník, stavba, muž
Ilustračné foto. Autor:

Samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré podnikajú v Rakúsku, majú stále problémy s tamojšími úradmi. Dôvodom je ich nekompromisný postup proti mzdovému a sociálnemu dumpingu. Pokuty, ktoré dosahujú až likvidačnú úroveň, nastávajú vo chvíli, keď prácu na živnostenský list rakúske kontrolné orgány prekvalifikujú na zamestnanecký pomer, alebo keď nerešpektujú, že rovnaký typ práce na jednom pracovisku vykonáva viac samostatne činných osôb.

Živnostníci pritom vychádzajú z toho, že vstupujú na jednotný európsky trh, na ktorom vo všetkých krajinách Európskej únie platia pre podnikanie rovnaké podmienky. Na problém už dlhší čas upozorňujú niektoré slovenské organizácie (najmä dopravcovia), ale aj české či maďarské. Práve v Českej republike nedávno Asociácia malých a stredných podnikov a živnostníkov spolu s českým veľvyslanectvom v Rakúsku pripravili spoločné vyhlásenie a českým podnikateľom zabezpečili právny a poradenský servis.

Živnostník či zamestnanec?

Problém nastal v roku 2011, keď Rakúsko prijalo zákon o boji proti mzdovému a sociálnemu dumpingu (tzv. LSD-BG), ktorý v nasledujúcich rokoch niekoľkokrát novelizovali (naposledy v júni 2017). Zahraničným zamestnávateľom vysielajúcim svojich pracovníkov do Rakúska so zákazkami norma ukladá povinnosť splniť celý rad požiadaviek a zamestnancom zaplatiť mzdy podľa príslušnej rakúskej kolektívnej zmluvy.

Samostatne zárobkovo činné osoby ustanoveniam tohto zákona formálne nepodliehajú, Rakúšania však začali ich status spochybňovať. Poukazujú na to, že títo živnostníci obchádzajú pracovnoprávne ustanovenia zákona, a tak im rakúske kontrolné orgány status premieňajú na zamestnanca. V takých prípadoch potom na ich firmy podľa LSD-DG uvaľujú pokuty, ktoré môžu dosiahnuť až niekoľko desiatok tisíc eur.

V praxi dokonca dochádza k prípadom, keď samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré pracujú pre rakúske spoločnosti, a to riadne na živnostenský list, spĺňajúc všetky nutné podmienky, rakúske kontrolné orgány označia za „zjavných zamestnancov“ firmy a ako vyslaným pracovníkom im vymerajú pokuty za nedodržiavanie zákona. Ak tieto veci skončia na súde, zahraniční podnikatelia ich prehrávajú.

Tamojšia judikatúra sa totiž môže oprieť o tvrdenie, že určité činnosti, napríklad búracie stavebné práce, sekanie drážok elektrikára a podobne, možno považovať len za pomocné práce, a tie podľa rakúskych predpisov nemôžu vykonávať živnostníci, ale iba zamestnanci. Hoci v českom alebo slovenskom zákone ich môže robiť aj živnostník.

Labyrint predpisov a nariadení

Podobné prípady nastávajú pri drobných remeselníkoch z prihraničných oblastí, ktorí svoje služby (najčastejšie stavebné práce) poskytujú na oboch stranách hraníc. Ak to robia pre rakúskych občanov, stáva sa, že dostanú pokutu vo výške až niekoľko tisíc eur. A to napriek tomu, že nepracovali pre nejakú firmu, ale objednal si ich konkrétny spotrebiteľ v Rakúsku.

Problém je, ak sa na jednej stavbe zíde viacero živnostníkov naraz. To rakúske kontrolné orgány tiež pokladajú za obchádzanie pracovného práva so všetkými dôsledkami, teda aj s trestami vo forme pokút. V rakúskej praxi totiž podľa úradov nie je možné, aby rovnaký typ práce, napríklad na stavbe domu, vykonávalo viac samostatne činných osôb – či už ide o murárov, maliarov, alebo elektrikárov.

Nemôžu tam teda pracovať viacerí ako partia a napríklad si medzi sebou rozdeliť jednotlivé úseky. Rozhodujúcim faktorom pre posúdenie rakúskymi kontrolnými orgánmi, či ide o živnostníka, alebo vyslaného zamestnanca, je len striktne vymedziteľný, samostatný pracovný výkon. „Malé firmy a živnostníci, ktorí prichádzajú do Rakúska cez hranice poskytovať svoje služby, na tento kontext vôbec nie sú pripravení,“ varuje Martina Tauberová, vedúca obchodno-ekonomického úseku českého veľvyslanectva vo Viedni. „Netušia, čo znamená skutočný hospodársky obsah a že ako doklad statusu samostatne zárobkovo činnej osoby v Rakúsku nestačí len formulár A1,“ dodala.

Títo ľudia podľa nej vychádzajú z toho, že vstupujú na jednotný vnútorný trh EÚ, a dostatočne sa neinformujú o rakúskych predpisoch a zákonných ustanoveniach. „Pritom už pri nepatrnom pochybení narážajú na nekompromisný postup kontrolných orgánov, vymeriavajú im vysoké pokuty a stávajú sa ľahkým terčom rakúskej finančnej polície,“ uviedla Tauberová.

Českým, ako aj slovenským živnostníkom chýbajú potrebné informácie o legislatívnych požiadavkách a rakúskym predpisom často nerozumejú. Podľa expertov sa vlastne ani niet čomu čudovať, lebo s množstvom formálnych predpisov či ustanovení LSD-BG si nevedia rady ani vyštudovaní právnici. Napríklad zvolenie správnej kolektívnej zmluvy, podľa ktorej majú zahraničné (mimorakúske) firmy svojim vyslaným pracovníkom platiť minimálnu mzdu na území Rakúska, je úkon, na ktorý treba špecializovaného poradcu.

Neúnosná byrokracia

Ak je situácia taká zložitá, je pochopiteľné, že vyslaní pracovníci, nieto ešte remeselníci, ktorí nemajú právnické vzdelanie a často ani dobrú znalosť nemeckého jazyka, doplácajú na rakúske zákony a pociťujú to ako šikanovanie.

Rešpektovaný rakúsky právnik Hoffmann Pallas, ktorý v správnych konaniach zastupoval niektorých zahraničných podnikateľov, túto prax označil za celkom nemiestne preťažovanie zahraničných živnostníkov neadekvátnymi požiadavkami. Súčasná správna súdna prax v Rakúsku je navyše podľa odborníkov priveľmi formalistická a kladie prehnaný dôraz na formálnosť, ktorú uprednostňuje pred právnou logikou.

„Správanie rakúskych úradníkov je šikanovanie, ktoré má jediný cieľ, a to zabrániť práci českých živnostníkov v Rakúsku. Predchádzajúce rakúske vlády pod tlakom sociálnych partnerov začali ťaženie proti údajnej nekalej konkurencii a prenikaniu lacnejšej pracovnej sily na rakúsky trh. Pod rúškom boja proti mzdovému a sociálnemu dumpingu tak dochádza k nárastu prekážok pre voľný pohyb služieb, respektíve k nastaveniu takých podmienok, aby bola realizácia zákaziek pre zahraničných živnostníkov príliš komplikovaná a tým neatraktívna,“ zhodnotil predseda Asociácie malých a stredných podnikov a živnostníkov ČR Karel Havlíček.

Ako zdôraznil, taký stav nie je možné v súčasnej EÚ akceptovať. Podľa neho preto treba rokovať s rakúskou stranou a apelovať na rakúsku vládu, aby toto „preukázateľné šikanovanie vo forme neúnosnej byrokracie“ zrušila. „Napokon zníženie byrokracie je jedným z jej programových priorít,“ poznamenal Havlíček.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#živnostníci #sociálny dumping #Rakúsko #Práca a kariéra #mzdový dumping
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk