Byť zamestnancom alebo freelancerom má svoje pre a proti. Ak by si Európania mali vybrať, či chcú pracovať na interný pracovný pomer, alebo na faktúru, väčšina by si zvolila prvú možnosť. Vyplýva to z medzinárodného prieskumu Paylab Data Research, na ktorom sa zúčastnilo 42 800 respondentov. Najčastejším argumentom, prečo si zvoliť formu interného pracovníka, je najmä stabilita, ktorú takýto pracovný úväzok prináša.
Viete, že každý mesiac vám v približne rovnakom čase príde výplata v zmluvne dohodnutej výške a že zamestnávateľ za vás vyplatí všetky podlžnosti voči štátu, zdravotnej a Sociálnej poisťovni. Okrem toho každý mesiac dostanete balíček stravných lístkov (alebo príspevok na stravu), máte plne hradenú dovolenku a môžete využívať rôzne benefity, ktoré vám vaša firma ponúka.
Na druhej strane, živnosť prináša väčšiu slobodu vo výbere práce či v počte dní, ktoré do mesiaca odpracujete. Štandardne tiež disponujete pomerne vyššou čistou mzdou a svoje služby môžete ponúkať viacerým zamestnávateľom naraz. Nesiete však plnú zodpovednosť za vlastné účtovníctvo, výpočet daní či odvodov a nikdy sa tak úplne nemôžete spoľahnúť na stály príjem v rovnakej výške.
Výhody práce interného zamestnanca
Prácu na trvalý pracovný pomer preferuje viac ako 78 % opýtaných, pričom za najdôležitejšie výhody považujú istoty, pravidelný príjem a pracovné prostredie, ktoré im zamestnávateľ poskytuje. Okrem toho je dôležitým aspektom práce na TPP aj ochrana práv zamestnanca, ktorá vyplýva zo Zákonníka práce.
Ak pracujete ako kmeňový zamestnanec, máte zo zákona garantovaný počet dní dovolenky, príspevok na stravu za každý odpracovaný deň či príplatky za prácu cez víkendy alebo štátne sviatky. Zamestnávateľ je vám tiež povinný zabezpečiť pracovné miesto a všetky prostriedky, ktoré pri výkone práce potrebujete (napr. počítač, sústruh, ochranný odev a pod). Nárok máte aj na pracovné benefity, ktoré zamestnávateľ ponúka.
Čo považujete za najväčšie výhody práce na trvalý pomer | |
---|---|
Pravidelný príjem | 62 % |
Väčšie istoty | 35 % |
Pracovné prostredie | 34 % |
Príležitosť na kariérny rast | 26 % |
Garantovaná dovolenka | 23 % |
Tím – kolegovia | 21 % |
Nefinančné benefity | 21 % |
Finančné benefity (bonusy) | 19 % |
Zázemie stabilnej spoločnosti | 19 % |
Jednoduchšie získanie pôžičky | 16 % |
Menej byrokracie | 15 % |
Príplatky za víkend a sviatky | 12 % |
Viac príležitostí na osobnostný rast | 11 % |
Iné | 9 % |
Veľkou výhodou je tiež to, že za vás vybaví všetku komunikáciu s poisťovňami a úradmi. Prihlási vás do Sociálnej a zdravotnej poisťovne, mesačne za vás vypláca poistné či dane a na konci ročného zúčtovacieho obdobia vám vystaví potvrdenie o zaplatení dane pre potreby daňového priznania.
V prípade ukončenia výpovede zo strany zamestnávateľa (alebo aj z vlastnej iniciatívy) môžete počítať s ochrannou výpovednou lehotou alebo s vyplatením odstupného.
Nevýhody práce interného zamestnanca
Ak pracujete pre zamestnávateľa na trvalý pracovný pomer, na účet pravdepodobne dostávate mesačne menej peňazí, ako by ste boli živnostník. Dôvod je jednoduchý. Suma, ktorú firmy posielajú živnostníkom, pre nich predstavuje finálne náklady na ich finančnú odmenu. Za zamestnancov pritom musia navyše vyplatiť aj zamestnávateľské odvody, ktoré spolu s hrubou mzdou dohodnutou v pracovnej zmluve predstavujú tzv. superhrubú mzdu.
Výpovedná lehota, ktorú sme spomínali ako výhodu pracovného pomeru, môže byť v niektorých situáciách tiež aj obmedzujúca. V prípade, že by ste z vlastnej iniciatívy chceli opustiť zamestnávateľa okamžite alebo v blízkej dobe, nemusí sa vám podariť dohodnúť sa s ním a budete musieť ostať až do konca výpovednej lehoty.
Ako sa rozprávať o plate, keď ide o pracovnú zmluvu
To, akú minimálnu zložku mzdy ponúka zamestnávateľ na danú pozíciu, už dnes viete z pracovného inzerátu. Je len na vás, či takúto mzdu akceptujete, alebo budete vyjednávať o zvýšení. Plat z inzerátu totiž nemusí byť finálny.
Mnoho zamestnávateľov pri minimálne ponúkanej mzde uvádza, že sú otvorení zvýšeniu na základe reálnych skúseností a schopností uchádzača. Je totiž rozdiel, ak sa na pozíciu hlási čerstvý absolvent, ktorému sa bude musieť venovať seniornejší kolega a ktorý spočiatku nebude podávať plnohodnotný výkon, ako keď zamestnávateľ prijme skúseného uchádzača so 7-ročnou praxou.
Ak budete na pohovore argumentovať vašou praxou, spomeňte reálne príklady situácií, ktoré ste riešili. Nezabudnite na absolvované školenia, certifikáty alebo konkrétne úspechy, o ktoré ste sa u predchádzajúceho zamestnávateľa pričinili. Všetky skúsenosti a znalosti, ktoré ste počas práce nadobudli, môžu zvýšiť vašu hodnotu na pracovnom trhu. Keď bude personalista poznať detaily, bude otvorenejší v otázke vyššieho platu.
Výhody práce na živnosť
Najväčšími devízami práce na živnosť sú podľa účastníkov prieskumu sloboda, flexibilita a možnosť pracovať pre viacero firiem súčasne. SZČO má väčšiu slobodu v tom, kedy bude pracovať, odkiaľ a pre koho. Takúto formu podnikania preto môžete využívať napríklad vtedy, ak radi cestujete – nič vám nebráni v tom pracovať napríklad aj z pláže na opačnom konci sveta. Mnoho zamestnancov si formu práce na živnosť vyberá pre spravidla vyššie zárobky. Zo svojho zisku sú síce povinní zaplatiť odvody a daň, no sumu, z ktorej si ich vypočítajú, si môžu znížiť odrátaním výdavkov, ktoré na výkon živnosti majú.
Navyše, počas prvého roka nie sú povinní platiť odvody do Sociálnej poisťovne – táto povinnosť im vzniká až spätne, ak za predchádzajúci rok zarobili 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu (50 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve).
Veľkú výhodu oproti kmeňovým zamestnankyniam majú živnostníčky v tom, že môžu počas poberania materských dávok stále podnikať a počas tohto obdobia navyše nemusia platiť nemocenské ani dôchodkové poistenie. Rovnako tak aj otcovia, ak požiadajú o poberanie materských dávok.
Odvetvia, v ktorých je najväčšia koncentrácia živnostníkov, sú najmä IT, ekonomika a účtovníctvo, stavebníctvo a reality, manažment, administratíva či marketing, PR a reklama. Charakter profesií vykonávaných v týchto pracovných oblastiach totiž pracovníkom umožňuje ponúkať svoje služby viacerým zamestnávateľom a vyberať si, komu a v akom rozsahu budú k dispozícii.
Čo považujete za najväčšie výhody práce na živnosť | |
---|---|
Sloboda pohybu | 41 % |
Flexibilná pracovná doba | 34 % |
Možnosť pracovať pre viacero firiem súčasne | 32 % |
Vlastné manažovanie pracovného času | 29 % |
Nezávislosť | 26 % |
Manažovanie pracovného vyťaženia | 23 % |
Možnosť pracovať z domu | 23 % |
Vlastné manažovanie príjmu | 23 % |
Iné | 16 % |
Lepšia sebarealizácia | 12 % |
Nezávislé uzatváranie zmlúv | 10 % |
Nevýhody práce na živnosť
Vedenie účtovníctva, výpočet dane z príjmu, prihlasovanie a odhlasovanie z poisťovní, ohlásenie práceneschopnosti a iné – všetky tieto a podobné úkony musí živnostník robiť sám na vlastnú zodpovednosť. Kedykoľvek ho môže prekvapiť daňová kontrola a navyše pri svojom podnikaní ručí neobmedzene nielen firemným, ale aj osobným majetkom.
Na výkon svojej práce si všetky potrebné nástroje či pomôcky musí živnostník zaobstarať sám a aj keď má zmluvu so zamestnávateľom, ktorý zamestnancom ponúka nefinančné benefity, nemá na ne právny nárok, rovnako tak aj na príspevok na stravu či na uhradenú dovolenku. Záleží to však aj na dohode so samotným zamestnávateľom. Niektorí totiž nerozlišujú typ pracovnej zmluvy a takéto benefity ponúkajú aj živnostníkom.
V prípade, že práca na živnosť vykazuje znaky závislej činnosti, ide o nelegálnu prácu a pokuta hrozí živnostníkovi aj zamestnávateľovi. Dokazovanie závislej činnosti je však individuálne a závisí aj od toho, o aké povolanie ide. Pokiaľ je na živnosť zamestnaný marketingový špecialista, je to iné, ako keby zamestnávateľ vyžadoval živnosť od chyžnej.
Ako sa rozprávať o plate, keď ide o prácu na živnosť?
Keďže sa práca na živnosť uzatvára na základe zmluvy o spolupráci alebo dodávateľsko-odberateľskej zmluvy, vzťahuje sa na ňu Obchodný zákonník a nie Zákonník práce. Zamestnávatelia preto nie sú povinní v pracovných inzerátoch uvádzať ponúkaný plat, niektorí to však napriek tomu robia, pretože vedia, akú sumu dokážu na danú pracovnú pozíciu vyčleniť.
Ak aj ponúkaný plat z inzerátu nepoznáte, vo všeobecnosti platí, že ako živnostník si môžete pýtať vyššiu mzdu v porovnaní s interným zamestnancom. Suma, ktorú vám firma vyplatí na faktúru, preňho totiž predstavuje konečné náklady na cenu práce, pričom v prípade zamestnanca musí okrem hrubej mzdy zaplatiť aj zamestnávateľské odvody. Z platu, ktorý ako živnostník zarobíte, si platíte dane a odvody na vlastnú zodpovednosť.
Článok je publikovaný na portáli Platy.sk, ktorý už od roku 2007 zhromažďuje informácie o skutočných platoch zamestnancov na Slovensku. Aj vy si môžete porovnať svoj plat na www.platy.sk
Aký typ pracovného vzťahu uprednostňujete? | |
---|---|
Interný pracovný pomer (zamestnanec) – 78,3 % | |
Neviem – 11 % | |
Živnosť – externý zamestnanec – 6,3 % | |
Iné – 3,8 % | |
Agentúrny zamestnanec – 0,6 % |
Rozdiel v čistom príjme zamestnanca a živnostníka | |
---|---|
Zamestnanec | |
Superhrubá mzda | 1 622 eur |
Zamestnávateľské odvody | 422,40 eura |
Hrubá mzda | 1 200 eur |
Odvody zamestnanca | 160,80 eura |
Daň z príjmu | 136,80 eura |
Čistá mzda | 902,40 eura |
Živnostník | |
Príjem na faktúru | 1 622 eura |
Preddavky na zdravotné poistenie | 90,80 eura |
Preddavky na sociálne odvody | 214,90 eura |
Daň z príjmu | 189,40 eura |
Čistá mzda | 1 126,90 eura |