Zamestnávatelia musia zverejňovať v inzeráte výšku platu

Počet pracovných pozícií v poslednom období rástol, čo spôsobilo jednoduchšie možnosti zamestnať sa. Z dôvodu, že nezamestnanosť je na historickom minime, sledujeme fakt, že na rozdiel od krízových rokov sú zamestnávatelia oproti uchádzačom často v nevýhode. Firmy sa tak snažia motivovať ľudí, aby zareagovali na ich inzerát novými spôsobmi. Jedným z nich je aj uverejňovanie mzdy v inzerátoch.

Vo všeobecnosti sa na Slovensku poukazuje na to, že na inzerát, v ktorom sú mzdové informácie, zareaguje viac ľudí. V priemere to tak skutočne platí. Na ponuku bez platu zareagovalo v 1. štvrťroku 2018 v priemere 15 uchádzačov, na inzerát práce, ktorý mzdu obsahoval, zareagovalo v priemere viac ako 16 uchádzačov. Treba však zdôrazniť, že ide iba o priemer a zvýšený počet reakcií možno vidieť najmä pri tých inzerátoch, v ktorých zamestnávatelia uvádzajú nadpriemernú mzdu.

Čo sa zmení?

Zákon o službách zamestnanosti č. 5/2014 upravuje zmeny týkajúce sa povinného uverejňovania základnej zložky platu pri pracovných ponukách paragraf 62 ods. 2 na konci dopĺňa vetou: „Zamestnávateľ je pri zverejňovaní ponuky zamestnania povinný uvádzať sumu základnej zložky mzdy.“ Zákon č. 311/2001, paragraf 41 sa dopĺňa odsekom 10: „Zamestnávateľ pri uzatvorení pracovnej zmluvy nesmie so zamestnancom dohodnúť základnú zložku mzdy v nižšej sume, ako je suma základnej zložky mzdy, ktorú zverejnil v ponuke zamestnania podľa osobitného predpisu.“ Za nedodržanie zákona hrozia sankcie do výšky 33 193,91 eura pre zamestnávateľa.

Zamestnávateľom nie je presne prikázané, či majú uvádzať hodinovú, týždňovú alebo mesačnú zložku. Firmy si tak môžu zvoliť vlastnú politiku, podľa ktorej sa budú riadiť. Uvádzanie základnej zložky mzdy taktiež neplatí pre všetkých. Novela sa nevzťahuje na verejnú správu, kde sa platy aj tak odvíjajú podľa stanovených tabuliek, a prácu v zahraničí. Ak teda bude na Slovensku firma uvádzať pracovnú ponuku, ktorá počíta s náplňou práce v zahraničí, uvádzanie základnej zložky mzdy sa na ňu nevzťahuje.

Povinnosti zamestnávateľov

Firmy neporušia zákon, ak uvedú v inzeráte minimálnu mzdu. Takéto rozhodnutie by však mohlo poškodiť dobré meno spoločnosti. Zároveň im to môže priniesť menej reakcií na ponuku. Uvedenie nižšej sumy môže odradiť napríklad človeka na seniórnejšej úrovni, a to aj napriek tomu, že na pohovore by si mohol dohodnúť lepšie podmienky. Firmy totiž často využívajú platové rozpätia alebo mzdové úrovne podľa zaradenia. Pri nastavovaní politík odmeňovania najčastejšie kalkulujú s ročnou hrubou mzdou zamestnanca vrátane bonusov, náborových príspevkov, odmien za prácu nadčas a všetkých iných príspevkov, ktoré dnes zamestnancom poskytujú.

O povinnostiach uvádzania základnej zložky platu v ponukách sa informuje ako o veci, ktorá prinesie transparentnosť do mzdového vyjednávania. Pravda však je, že uchádzači si aj tak budú musieť dohodnúť svoj plat na pohovoroch. Uvedené zložky mzdy nemusia byť vôbec jednotné. Niektoré firmy môžu uvádzať týždenný základ, niektoré hodinový základ, z tohto dôvodu preto nebude pre uchádzačov vôbec jasné, kto vlastne koľko ponúka a ani koľko naozaj zarobí. Uchádzač tak získa len informáciu, koľko najmenej zarobí za odpracovaný čas či výkon. Novela zákona rozprúdila na Slovensku diskusie, podľa ktorých je utajovanie platov jednotlivých zamestnancov nesprávne. Zamestnávatelia boli tak označovaní za inštitúcie, ktoré zneužívali svoje postavenie. V mnohých diskusiách však chýbal aj pohľad zo strany firiem, v ktorých je absolútne zverejnenie platov často problémom. Pri odtajnení týchto informácií by totiž bolo potrebné udržiavať absolútnu informovanosť o činnostiach všetkých zamestnancov, aby pre nedorozumenia nevznikali medzi zamestnancami konflikty, ktoré by mohli viesť k vyhroteným vzťahom.

Novela prichádza v čase, keď sú zamestnávatelia oproti uchádzačom často v nevýhode. Najmä v Bratislavskom kraji, kde je najväčšia koncentrácia pracovných miest, je pre firmy často náročné zohnať ľudí. Z tohto dôvodu sa firmy často snažia zaujať aj tých, ktorí už prácu majú. Ak budú však musieť do inzerátov uvádzať základnú zložku mzdy, budú už zo spomenutých dôvodov nútení uvádzať sumu pre juniorov. V takomto prípade môžu odrádzať ľudí, ktorí by za normálnych okolností na ich ponuku práce zareagovali.

Povinné zverejnenie základnej zložky môže byť problémom najmä pre tie odvetvia, ktoré sú známe nízkymi platmi. V inzerátoch sa totiž začne klásť omnoho väčší dôraz najmä na sľúbený zárobok. Niektorí menší podnikatelia sa však snažia prilákať ľudí aj poskytnutím iných nefinančných benefitov, keďže plat zatiaľ zvýšiť nevedia. Pre väčšinu uchádzačov sa však po novele môže stať najdôležitejším aspektom v inzeráte práve plat.

Novela neovplyvňuje iba inzeráty na pracovných portáloch. Za pracovnú ponuku môže byť považovaný akýkoľvek reklamný nosič či informácia o voľnom pracovnom mieste, ktorá obsahuje akýkoľvek druh kontaktu, kde sa môže uchádzač ozvať danému zamestnávateľovi. To znamená, že novela sa dotkne aj bilbordov, letákov či iných druhov propagácie zo strany zamestnávateľov. Novela sa tak týka aj veľtrhov práce. Zamestnávatelia tak budú musieť po novom vo svojich letákoch, ktoré budú obsahovať akúkoľvek pracovnú ponuku, uvádzať aj základnú zložku mzdy.

Podiel inzerátov, ktoré obsahujú mzdové informácie

Priemerný počet reakcií na ponuku za 1. štvrťrok 2018

TOP 5 odvetví s najvyšším pozitívnych rozdielom v reakciách

TOP 5 odvetví s najvyšším negatívnym rozdielom v reakciách