Prieskum talentov nevyznieva pre Slovensko pozitívne

, 15.03.2018 06:00
počítač, kancelária, práca, profesia
Ktoré krajiny patria medzi svetovú špičku? Autor:

Považujeme za hriech, ak niekto mrhá svojím talentom. Čo potom povedať, ak sa takto správa celá spoločnosť? V medzinárodnom rebríčku Globálny index konkurencieschopnosti talentov (GTCI, The Global Talent Competetiveness Index) sa Slovensko umiestnilo až na 40. priečke.

Považujeme za hriech, ak niekto mrhá svojím talentom. Čo potom povedať, ak sa takto správa celá spoločnosť? V medzinárodnom rebríčku Globálny index konkurencieschop­nosti talentov (GTCI, The Global Talent Competetiveness Index) sa Slovensko umiestnilo až na 40. priečke.

Na každoročnom hodnotení jednotlivých krajín a ich schopnosti rozvíjať, priťahovať a udržiavať talenty, sa podieľa spoločnosť The Adecco Group, svetový líder v oblasti ľudských zdrojov, spolu s partnermi INSEAD1 a Tata Communications2. „Talent je tým najsilnejším zdrojom, ktorý poháňa konkurencieschop­nosť a posilňuje úroveň krajiny, mesta a organizácie,“ konštatuje v úvode tohtoročný prieskum, ktorý však pre Slovensko nevyznieva vôbec priaznivo. Tým skôr, že v rebríčku stovky hodnotených štátov postupne klesá. V roku 2016 sa umiestnilo na 27. a vlani na 37. mieste.

Dominuje Európa, hlavne Škandinávia

Ktoré krajiny teda patria medzi svetovú špičku? V prvej trojici nájdeme mix zo všetkých kútov sveta: Prví sú – tak ako pred rokom – Švajčiari, druhý Singapur a na treťom mieste Spojené štáty americké vystriedali Britov, ktorí klesli o päť priečok nižšie. Na ďalších priečkach podľa očakávania skončili škandinávske krajiny. Celkovo medzi dvadsiatimi piatimi najlepšie hodnotenými štátmi figuruje až šestnásť európskych. Európa teda ostáva globálnym hráčom na ihrisku využívania ľudského a tvorivého potenciálu. Z okolitých štátov nás predbehli Rakúšania (18.), Česi (25.) či Slovinci (28.). Tesne pred Slovenskom sa umiestnilo Poľsko, hlboko za ním Maďarsko (52.), Rusko (53.) či Ukrajina (61.)

Technické zručnosti nestačia

Ak chceme pochopiť, v čom je problém, skúsme sa pozrieť na kritériá, podľa ktorých sa štáty hodnotia. Čo určuje mieru, do akej dokáže spoločnosť využiť potenciál talentovaných ľudí? A čo majú spoločné štáty, ktoré sa umiestňujú na čele rebríčka GTCI? Predovšetkým je to pokročilý vzdelávací systém kombinujúci vynikajúce formálne vzdelávanie i vzdelávanie založené na projektoch, flexibilné podnikateľské prostredie a vhodná politika zamestnanosti, otvorenosť vonkajšia, čo znamená podporu medzinárodnej mobility, otvorenosť vnútorná, pod ktorou chápeme podporu sociálnej mobility. Pokiaľ ide o zameranie vzdelávania, tí úspešní pochopili, že cieľom nie je iba nadobúdanie technických zručností. „Technické znalosti sa musia dopĺňať s ľudskými, sociálnymi a projektovými zručnosťami, aby splnili potreby novej ekonomiky, kde inovácia vzniká vďaka spolupráci. O rast pracovných miest sa v priebehu posledných tridsiatich rokov v USA zaslúžili ľudia so schopnosťami v sociálnej resp. medziľudskej oblasti,“ konštatujú závery expertov.

Kariéra nie je v móde

Hlboká premena spoločnosti, organizácií, kariér, vzdelávania a zamestnanosti prináša napríklad aj inú podobu zamestnaneckých vzťahov, než sme zvyknutí. Dôležitejšia, než autorita a hierarchia, začína byť spolupráca. Teda organizácie by mali mať skôr horizontálnu podobu a mali by navzájom intenzívne kooperovať. Takisto osobná kariéra sa mení z lineárnej na špirálovú. Za vrchol úspechu sa už nepovažuje, ak sa upíšeme jednému zamestnávateľovi a potom priečku po priečke stúpame nahor po rebríku. Trendom je flexibilná práca – aj pre rôznych zamestnávateľov, resp. objednávateľov – a celoživotné vzdelávanie. Vyplýva to z potrieb rýchlo sa meniacej ekonomiky poháňanej technologickými zmenami. V Európe a USA dnes už tretinu zamestnancov predstavujú samostatne zárobkovo činné osoby. A v USA tvoria dve tretiny tzv. flexibilní zamestnanci.

Napokon sa ešte pristavme pri pojmoch otvorenosti, mobility a rozmanitosti, ktoré sú pri využívaní talentov kľúčovými slovami. Vnútorná otvorenosť znamená dať príležitosť a umožniť osobný rozvoj aj nadaným ľuďom zo sociálne slabšieho prostredia či z odľahlejších regiónov. Vonkajšia otvorenosť potom predstavuje mieru, s akou to isté ponúkame aj talentom zo zahraničia. Pretože stereotypnému pohľadu – že migrujú ľudia s motiváciou získavať štedré sociálne dávky – konkuruje aj iná skúsenosť: svoje domovy opúšťajú často práve tí talentovaní, ktorí vo svojich materských krajinách nemajú dostatok priestoru na osobný rozvoj. Potvrdzuje to aj prax. Práve talenty z iných krajín sa v USA častejšie stávajú podnikateľmi a inovátormi. V porovnaní s americkými rodákmi je u nich dvakrát vyššia pravdepodobnosť, že začnú podnikať alebo sa stanú autormi patentov. Vo Švajčiarsku pochádza z radov imigrantov až 45 percent skúsených pracovníkov v oblasti chemického, farmaceutického a biotechnologického priemyslu. A etnicky rozmanité spoločnosti majú o 35 percent vyššiu pravdepodobnosť podať lepší výkon.

Aké prostredie ponúkajú mestá?

Máloktorá krajina je zdatná vo všetkých disciplínach. Aj taký šampión ako Švajčiarsko má napríklad problém s rovnoprávnosťou žien. A Fínsko či Švédsko zasa vykazujú oveľa nižšiu mieru vonkajšej než vnútornej otvorenosti. Vo využívaní talentov sa hodnotia nielen štáty, ale aj mestá. Poradie najlepších opäť neprekvapuje: po Zürichu nasledujú škandinávske metropoly Štokholm, Oslo, Kodaň a Helsinki. Praha sa umiestnila na 28. a Bratislava až na 45. priečke. V prípade miest môže byť výhodou ich veľkosť (viac než milión obyvateľov), prítomnosť globálnych ekonomických hráčov, ale tiež známe univerzity či cestovný ruch a množstvo historických pamiatok (Paríž, 9. priečka). Na druhej strane veľkú dynamiku prejavujú i stredne veľké či menšie mestá ako Eindhoven (31.), odkiaľ pochádza až 42 percent holandských patentov, alebo španielske Bilbao (32.), ktoré je príkladom, že lákať môžu aj kultúrne aktivity – v tomto prípade otvorenie Guggenheimovho mú­zea.

Čo vedie k lepšiemu využívaniu talentov?

  • vzdelávacie systémy rozvíjajúce sociálne zručnosti a spoluprácu
  • podpora otvorenosti a medzikultúrnej výmeny
  • Pre zamestnávateľov vyplýva nevyhnutnosť:
  • zaistiť účinné antidiskriminačné mechanizmy
  • uprednostniť rozmanitosť a inklúziu
  • vytvárať prostredie, kde sa každý cíti rešpektovaný a vypočutý.

Top desať krajín podľa GTCI

  1. Švajčiarsko
  2. Singapur
  3. USA
  4. Nórsko
  5. Fínsko
  6. Švédsko
  7. Dánsko
  8. Veľká Británia
  9. Holandsko
  10. Luxembursko

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#zamestnanie #profesia #Práca a kariéra
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk