Nezamestnaní sa za prácou presúvať nechcú

, 15.02.2018 06:00
sťahovanie, krabice, pár
Ochotu nezamestnaných sťahovať sa za prácou by mohol zvýšiť štátny príspevok. Autor:

Pracovná mobilita nezamestnaných na Slovensku sa postupne znižuje. S prehlbujúcim sa nedostatkom pracovnej sily klesá ochota za prácou cestovať i sťahovať sa za ňou. Potvrdzuje to prieskum, ktorý si HR Aliancia objednala vo výskumnej agentúre AKO. Zber dát prebehol v termíne od 7. do 20. decembra 2017 na vzorke 300 respondentov.

Mobilita padá plošne

Ochota cestovať za prácou sa koncom roku 2017 medziročne znížila o 5 percentuálnych bodov na 56,7 percenta. Podobný bol aj vývoj v oblasti sťahovania sa za prácou. Podiel nezamestnaných, ktorí by boli kvôli zamestnaniu ochotní zmeniť bydlisko, sa znížil o 7 percentuálnych bodov na aktuálnych 23 %.

Hoci vyše polovica nezamestnaných tvrdí, že by boli ochotní za prácou cestovať, v skutočnosti je ich mobilita veľmi nízka. Vyše 60 % z nich chce totiž na dochádzanie minúť najviac 50 eur mesačne. V prepočte na denné výdavky sú teda ochotní dať najviac 2,50 eura na cestu do práce i späť. Za túto sumu však nemôžete dochádzať ani zo Senca do Bratislavy,“ upozorňuje viceprezidentka HR Aliancie Jana Mesárová.

Ľudia, ktorí sú ochotní sťahovať sa, zas uprednostňujú odchod do zahraničia. Ak už totiž majú opustiť svoj domov, chcú ísť tam, kde by zarobili výrazne viac než vo svojom regióne. Výsledkom je, že získať ľudí do lokalít s nízkou mierou nezamestnanosti je čoraz väčší problém. Najviac tým trpia firmy pôsobiace na západnom Slovensku a na Považí.

Motivácia sa vytráca

Vo všeobecnosti platí, že pracovná mobilita je nižšia v prípade žien než mužov a menej sa chcú presúvať starší ľudia než mladší. „Ženy sú zvyknuté zostávať doma a byť nablízku rodine. Práca na týždňovky bola na Slovensku vždy skôr doménou mužov a na tom sa postupom času veľa nemení. Starší ľudia zas nechcú opúšťať prostredie, na ktoré sú zvyknutí, a začínať niekde odznova. U mladých, ktorí sa osamostatňujú od rodičov, je zas situácia opačná,“ približuje Mesárová.

Dnešní nezamestnaní majú často pocit, že v súčasnej situácii na trhu nie je cestovanie za prácou potrebné. Pomerne výrazne tak klesla mobilita ľudí z Prešovského samosprávneho kraja, ktorý patrí medzi tie s nadpriemernou mierou nezamestnanosti. Cestovať sa nechce ani ľuďom z Bratislavy, pretože vedia, že doma je nezamestnanosť na minime. Podobná je situácia aj v prípade ochoty dochádzať.

Výnimkou sú už dlhšie obyvatelia Nitrianskeho samosprávneho kraja, ktorých pracovná mobilita zostáva nadpriemerná. „Za týmto trendom stoja podľa našich skúseností predovšetkým občania maďarskej národnosti. Je pre nich prirodzené cestovať do iných maďarsky hovoriacich oblastí, pričom nemajú problém dochádzať za prácou aj do samotného Maďarska,“ vysvetľuje Jana Mesárová.

Dotácia nie je všeliekom

Ochotu nezamestnaných sťahovať sa za prácou môže zvýšiť štátny príspevok. Ten by mal predstavovať 4 000 eur na jednotlivca. Výsledky potvrdili, že peniaze od štátu môžu mať na ochotu sťahovať sa za prácou pozitívny vplyv. Suma 4 000 eur má totiž potenciál zvýšiť ochotu sťahovať sa za prácou o vyše 10 percentuál­nych bodov.

Vďaka nemu by sa bola ochotná presťahovať približne tretina nezamestnaných. Využili by ho najmä mladí ľudia. Platí teda, že ani dotovanie sťahovania zo strany štátu nie je všeliekom a problémy s nedostatkom pracovníkov výrazne nerieši. Ak si odmyslíme mladých ľudí, jeho vplyv na mobilitu nie je zásadný. Firmy sa teda budú musieť v čoraz väčšej miere spoliehať na pracovníkov zo zahraničia. Bez nich budú musieť odmietať zákazky, čo neprospeje nikomu,“ dodáva člen prezídia HR Aliancie Peter Dosedla.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Práca a kariéra #nezamestnanosť #cestovanie za prácou
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk