Nezamestnanosť znovu pod šesť percent

, 22.01.2018 12:07, aktualizované: 19:39

Ďalšia stotinka percentuálneho bodu dolu. Hoci miera nezamestnanosti sa v decembri znížila naozaj iba minimálne, už dlhodobý trend jej poklesu pokračoval.

Nová hodnota 5,94 percenta opäť znamená historický rekord v ére samostatnosti. Na druhej strane, voľných je stále takmer 70-tisíc pracovných miest a problém obsadiť ich kvalifikovanou silou je čoraz akútnejší.

„Som veľmi rád, že sme nestúpli,“ skonštatoval včera v súvislosti s nezamestnanosťou minister práce Ján Richter (Smer). Pripomenul, že na prelome rokov zvyknú firmy tvoriť plány, rozpočty a objednávky pre nové obdobie, ale končia sa aj práce na dohody, preto sa obvykle v decembri či januári počet ľudí bez práce skôr zvyšuje. Tak ako sa to prejavilo napríklad v susednom Česku, kde medzimesačne pribudlo 15-tisíc nezamestnaných.

Richter však nie je spokojný len s decembrovým výsledkom, vysoko pozitívne zhodnotil čísla nezamestnanosti za celý uplynulý rok. Pripomenul, že ak predtým bola nezamestnanosť najnižšia od vzniku samostatného Slovenska v auguste 2008, a to 7,36 percenta, vlani už od mája klesala hlboko pod túto úroveň. V priebehu roku 2017 odišlo z úradov práce 76-tisíc nezamestnaných. Ako naznačil, do roka by chcel mať nezamestnanosť dokonca na čísle začínajúcom sa štvorkou.

Výrazne podľa ministra v porovnaní s decembrom 2015 klesol aj počet znevýhodnených ľudí bez práce. Nezamestnaných do 29 rokov ubudlo 25-tisíc, nad 50 rokov ich bolo menej o 18,6 tisíca, dlhodobo nezamestnaných nad 12 mesiacov o vyše 50-tisíc, nad štyri roky asi o 19-tisíc.

Regionálne rozdiely

„Snahou a ambíciou vlády bude aj v tomto roku znižovať rozdiely regionálneho charakteru,“ poukázal na stále priepastný rozdiel medzi okresom s najnižšou (Trnava, 1,98 percenta) a najvyššou (Rimavská Sobota, 18,48 percenta) mierou nezamestnanosti. Ako však vyzdvihol, už len v troch slovenských okresoch (Rimavská Sobota, Rožňava a Kežmarok) zostáva nezamestnanosť nad 15 percentami a v niektorých iných problémových klesla za ostatný rok aj o šesť percent.

Minister pripomenul, že v evidencii na úradoch je stále 100-tisíc ľudí so stredoškolským a 17,5 tisíca s vysokoškolským vzdelaním. Najmä v nich vidí potenciál na ďalšie znižovanie nezamestnanosti. Pripustil však, že aj tohto roku bude zrejme nutné umožniť príchod pracovnej sily zo zahraničia. „Odmietam však, aby zamestnávatelia preferovali zamestnancov z cudziny na úkor domácich, aj o tom je sociálny damping,“ zdôraznil Richter.

Už vlani na Slovensku pracovalo okolo 50-tisíc zahraničných zamestnancov, vyše 27-tisíc ich bolo zo štátov EÚ a zvyšok z „tretích krajín“, predovšetkým zo Srbska, z Ukrajiny a Vietnamu. Len automobilový priemysel má však aktuálne požiadavku asi na 14-tisíc pracovníkov s výhľadom do roku 2021. Desaťtisíce voľných pracovných miest však čakajú aj na operátorov strojových zariadení, kvalifikovaných remeselníkov, ale aj pomocných nekvalifikovaných pracovníkov.

Kontroly

Čo mieni štát robiť, aby sa situácia okolo nezamestnanosti ďalej zlepšovala? Richter avizoval najmä pokračovanie pozitívnych opatrení z minulého roka, ktoré by pomohli tak zamestnávateľom, ako aj ľuďom hľadajúcim prácu. Pred sociálnym rezortom, ako spresnil, stoja v tomto roku dve kľúčové úlohy: dostať na pracovný trh čo najviac domácich zamestnancov, vrátane motivácie tých, ktorí z rôznych dôvodov pracovať nechcú. A obmedziť snahy firiem masívne, väčšinou v spolupráci s agentúrami, dovážať pracovníkov zo zahraničia, keďže analýzy, ktoré si dali vypracovať, hovoria o výhodnosti takéhoto konania z ich pohľadu.

Aj častými kontrolami prostredníctvom úradov či inšpektorátov práce sa preto sociálny rezort podľa svojho šéfa zasadí o to, aby firmy nezvýhodňovali cudziu pracovnú silu na úkor domácej. Ako dodal, v parlamente sa bude čoskoro otvárať Zákonník práce, aby sa v ňom zadefinovať zoznam profesií, kde nemožno požiadavky zamestnávateľov vykryť z domácich zdrojov. V spolupráci s ministerstvami zahraničia a vnútra pripravuje rezort práce opatrenia na uľahčenie administratívy pri urýchlenom príchode pracovnej sily zo zahraničia. A špeciálne pre zamestnancov zo Srbska, ktorých vlani na Slovensku pracovalo vyše 12-tisíc, už rozdistribuovalo manuál o ich právach a povinnostiach.

Ľudia chýbajú

Z hľadiska aktivácie domácich nezamestnaných Richter avizuje napríklad vytvorenie rady vlády pre politiku zamestnanosti. Veľa očakáva od nového zákona o sociálnych podnikoch a sociálnom podnikaní, ktorý má pomôcť vytvoriť medzitrh práce pre nízkokvalifiko­vaných zamestnancov. S ministerstvom školstva spolupracuje na novele zákona o odbornom vzdelávaní, pokračovať chce v rekvalifikáciách, novelizovať sa chystá zákon o pomoci v hmotnej núdzi a podobne.

Zástupcovia firiem sa však k situácii stavajú jasne. „Domáci pracovníci dnes jednoducho nie sú. Keby boli, okamžite by sme ich zamestnali. Daný stav odrádza zahraničných investorov, ktorí by inak prišli dokonca aj na problémové východné Slovensko. Pre riešenie je nevyhnutné konečne zmeniť systém vzdelávania – o čom sa roky hovorí. A krátkodobo priviezť ľudí zo zahraničia. Česko má program, na základe ktorého každý rok prijíma 50-tisíc pracovníkov z Ukrajiny. No stále to nestačí,“ zhodnotil tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták.

Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom z denníka Pravda.
#práca #nezamestnanosť
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk