Oficiálne údaje o počte voľných pracovných miest na úrovni cca 75-tisíc sú totiž skreslené oficiálnou metodikou. „Zďaleka nie každá firma voľné miesta nahlasuje na úrady práce. Podľa našich odhadov už dávnejšie prekročil počet neobsadených miest číslo 100-tisíc. Dostávame sa teda do situácie, keď je dôležitejšie skresávať toto číslo, ako sa hnať za krajšími štatistikmi o počte ľudí bez práce,“ upozorňuje Sirota. Momentálna štruktúra nezamestnaných, kde dominujú ľudia nízkym vzdelaním, bez pracovných návykov a často aj bez možnosti vôbec určiť ich profesiu, už nedáva možnosť obsadiť všetky voľné pracovné miesta z domácich zdrojov.
Slovenské firmy sa tak bez pracovníkov zo zahraničia v súčasnej situácii nezaobídu. „A to napriek tomu, že prijímať ľudí z cudziny je výrazne zložitejšie, ako najímať Slovákov. Zamestnávanie cudzincov si totiž vyžaduje povinnosti navyše: od zabezpečenia tlmočenia, cez zvýšenú administratívu až po náležitosti, ako je hľadanie ubytovania, vybavenie lekára, ktorý ovláda cudzí jazyk, a podobne,“ vysvetľuje Sirota.
Ďalšou komplikáciou je fakt, že pracovníci zo zahraničia nedochádzajú za prácou dlhodobo. Po niekoľkých mesiacoch sa chcú vrátiť domov k rodine, preto je potrebné za nich pravidelne hľadať náhradu. „Ak by teda firmy mali na výber, radšej by prijímali lokálnych ľudí. Momentálne však nie je reálne obsadiť všetky pracovné miesta domácimi,“ hovorí Sirota. Preto by sa štát podľa neho mal v aktuálnej situácii zaoberať predovšetkým tým, ako aspoň čiastočne uľahčiť nábor pracovníkov zo zahraničia, prípadne, ako motivovať Slovákov pracujúcich v cudzine, aby sa vrátili domov. V opačnom prípade hrozí spomalenie existujúceho hospodárskeho rastu.