V samotnom treťom štvrťroku tohto roka počet pracujúcich oproti tomu istému obdobiu vlaňajška stúpol o 39,6 tisíca, čo predstavuje 1,6-percentný nárast na vyše 2,54 milióna osôb. Sezónne očistená celková zamestnanosť oproti druhému kvartálu tohto roka išla nahor o 12,5 tisíca osôb na takmer 2,54 milióna ľudí.
Vývoj celkovej zamestnanosti bol podľa štatistikov ovplyvnený predovšetkým rastom počtu zamestnancov o 34,4 tisíca na 2,16 milióna. Zvýšenie počtu podnikateľov o 5,7 tisíca na 380 tisíc spôsobil rast počtu podnikateľov so zamestnancami o 5,8 tisíca na 81,8 tisíca osôb. Počet podnikateľov bez zamestnancov klesol o 0,1 tisíca na 298,3 tisíca osôb.
Podľa odvetvovej klasifikácie rast zamestnanosti ovplyvnil nárast počtu pracujúcich vo vybraných odvetviach služieb o 14,9 tisíca, stavebníctve o 14,8 tisíca a v priemysle o 13,3 tisíca osôb. V sektore služieb sa počet pracujúcich zvýšil najmä vo vzdelávaní a v odborných, vedeckých a technických činnostiach. V pôdohospodárstve pokračoval klesajúci trend, počet pracujúcich sa medziročne znížil o 3 tisíc ľudí.
Miera zamestnanosti osôb vo veku 20 až 64 rokov v porovnaní s tretím štvrťrokom vlaňajška vzrástla o 1,2 percentuálneho bodu na 71,3 %. Miera zamestnanosti mužov sa zvýšila o 0,4 percentuálneho bodu na 77,6 % a žien o 2,1 percentuálneho bodu na 65 %.
Na trhu práce najviac pribudlo osôb s vysokoškolským vzdelaním (o 53,4 tisíca osôb) a so základným vzdelaním (o 14,9 tisíca osôb). Najvýraznejší pokles zaznamenali pracujúci s úplným stredným odborným vzdelaním s maturitou (o 17,8 tisíca osôb), napriek tomu boli s podielom 32,7 % najviac zastúpenou vzdelanostnou kategóriou na trhu práce. Podľa vekového zloženia najviac pracujúcich pribudlo vo vekovej kategórii 35 až 49 rokov, a to o 25,2 tisíca osôb a vo vekovej kategórii 60 a viac rokov o 25,1 tisíca ľudí. V obidvoch kategóriách vzrástol predovšetkým počet pracujúcich žien. Počet pracujúcich sa znížil vo vekovej skupine 25 až 34 ročných o 16,6 tisíca osôb a vo veku 50 až 54 rokov o 3,3 tisíca osôb.
Zamestnanosť sa medziročne zvýšila vo všetkých krajoch, relatívne najviac v Košickom kraji (o 2,7 %). Takmer všetky kraje zaznamenali aj rast miery zamestnanosti, pokles bol len v Trnavskom kraji (o 1 percentuálny bod). Najvyššia miera zamestnanosti bola v treťom štvrťroku tohto roka v Bratislavskom kraji (78,8 %), hoci jej rast bol medzi krajmi najpomalší (o 0,1 percentuálneho bodu). Naopak, najrýchlejšie sa zvýšila v Trenčianskom kraji (o 2,7 percentuálneho bodu).
Pokles počtu pracujúcich v zahraničí do jedného roka podľa VZPS pokračoval aj v treťom štvrťroku tohto roka, medziročne sa ich počet znížil o 17,9 tisíca na 142,4 tisíca osôb. Prevládali pracujúci v stavebníctve (37,9 tisíca osôb), zdravotníctve a sociálnej pomoci (36,9 tisíca osôb) a v priemyselných odvetviach (31,1 tisíca osôb). Z európskych krajín najviac slovenských občanov pracovalo v Rakúsku (54,7 tisíca ľudí) a v Českej republike (34 tisíca osôb). Prácu v zahraničí nachádzali predovšetkým pracujúci z Prešovského kraja (37,4 tisíca ľudí). Počet pracujúcich v zahraničí klesol vo väčšine krajov, zvýšil sa len v Nitrianskom a Trnavskom kraji.
Počet voľných pracovných miest v treťom kvartáli tohto roka medziročne vzrástol v priemere o 1 300 na 21 730 miest. Absolútne najviac vo veľkoobchode a maloobchode (o 854 miest) a v priemyselnej výrobe (o 822). Ponuka voľných pracovných miest sa medziročne znížila najmä vo finančných a poisťovacích činnostiach a v odborných, vedeckých a technických činnostiach.