Kde sa zarába lepšie: Na Slovensku alebo v Čechách?

, 05.12.2017 06:00
peniaze, hotovosť, bankovky
Najobjektívnejším parametrom, ako porovnať životnú úroveň a príjmový status ľudí je porovnanie v parite kúpnej sily. Autor:

Do Čiech dlhodobo odchádzali tisíce Slovákov kvôli lepším platom. Pred ukončením devízových intervencií ČNB proti korune sa na jar prvýkrát po roku 1993 objavili správy, že Bratislava v platoch prekonala Prahu. Aká je však skutočnosť? Hlavný analytik TopForex Peter Bukov sa pozrel na dáta, aby zodpovedal túto otázku.

Priemerná mzda aj medián v prospech ČR

Z porovnania priemernej mzdy v národnom hospodárstve (ČR: 29 346 CZK (1 068 eur) vs. SR: 912 eur v roku 2016) štatisticky jednoznačne vychádza lepšie Česko. A to napriek tomu, že kurz koruny bol vďaka intervenciám Českej národnej banky umelo oslabený. Ale podľa analytikov iba samotné porovnanie priemerných platov nestačí. Priemer totiž nič nehovorí o skutočnej štruktúre zárobkov a skôr reflektuje vysoko nadpriemerné zárobky niektorých sektorov, akoby odrážal typickú situáciu. Bližšie realite je mzdový medián. Je to zárobok, ktorý dostáva väčšina pracujúcej populácie. Je bližší realite ako priemer. Z porovnania mediánovej ročnej mzdy vychádza znovu lepšie Česko. V prepočte na mesačnú mzdu je skóre 653 eur (ČR) vs. 579 eur (SR).

Mediánová mzda v eurách
  2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016
Česká republika 5 423 6 068 7 295 7 058 7 451 7 791 7 694 7 622 7 423 7 838
Nemecko 17 777 18 309 18 586 18 797 19 043 19 595 19 582 19 733 20 668
Francúzsko 16 441 18 899 19 644 19 960 19 995 20 603 20 294 21 199 21 145
Litva 3 365 4 740 5 355 4 488 4 195 4 450 4 666 5 203 5 828 6 365
Maďarsko 3 936 4 400 4 939 4 241 4 493 4 696 4 449 4 512 4 556 4 768
Poľsko 3 502 4 155 5 097 4 405 5 025 5 060 5 164 5 336 5 556 5 884
Slovinsko 9 907 10 893 11 864 11 736 11 999 12 222 11 852 11 909 12 332 12 327
Slovensko 3 972 4 792 5 671 6 117 6 306 6 927 6 737 6 809 6 930 6 951
Zdroj: Eurostat

Porovnanie s Nemeckom

Najprv upozornenie. Nasledujúca tabuľka porovnáva hrubé priemerné mzdy. Nezohľadňuje priame daňové a odvodové zaťaženie (ktoré je v Nemecku vyššie ako na Slovensku či v Čechách). Takisto neberie do úvahy náklady na život, ktoré sú u nás voči Nemecku odlišné. Čísla však pekne ukazujú postupné približovanie českých a slovenských miezd k nemeckej úrovni. Kým priemerný zamestnanec v ČR mal v roku 2000 mzdu na úrovni 18 % nemeckej a priemerný zamestnanec na Slovensku na úrovni 15 %, v roku 2015 to v Čechách bolo 32 a na Slovensku 23 percent. Pritom ČR bola do momentu devalvácie koruny v roku 2013 už aj vyššie (35 %), zatiaľ čo Slovensko kontinuálne, aj keď pomalšie, stúpa. V tempe dobiehania príjmov v Nemecku je za pätnásť rokov z celej visegrádskej štvorky najrýchlejšie Maďarsko, nasledované Českom.

Hrubá priemerná mzda v krajine ako percento nemeckej priemernej mzdy
  2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015
Nemecko 100 % 100 % 100 % 100 % 100 % 100 % 100 % 100 % 100 % 100 % 100 % 100 % 100 % 100 % 100 % 100 %
Česká republika 18 % 19 % 22 % 22 % 23 % 25 % 28 % 30 % 35 % 35 % 35 % 35 % 35 % 33 % 31 % 32 %
Francúzsko 78 % 78 % 77 % 78 % 78 % 79 % 80 % 81 % 82 % 84 % 83 % 82 % 82 % 82 % 81 % 80 %
Litva 9 % 9 % 10 % 9 % 10 % 11 % 13 % 16 % 18 % 17 % 16 % 16 % 16 % 17 % 18 % 18 %
Maďarsko 12 % 14 % 16 % 17 % 18 % 19 % 19 % 21 % 23 % 21 % 22 % 22 % 21 % 22 % 21 % 22 %
Poľsko 17 % 19 % 18 % 16 % 16 % 18 % 19 % 21 % 23 % 20 % 22 % 22 % 21 % 22 % 22 % 25 %
Slovinsko 26 % 28 % 30 % 31 % 33 % 34 % 35 % 36 % 38 % 40 % 41 % 40 % 40 % 40 % 39 % 39 %
Slovensko 15 % 15 % 15 % 15 % 17 % 18 % 19 % 20 % 22 % 22 % 22 % 22 % 22 % 22 % 23 % 23 %

Čistá mzda

Ešte bližšie ukazuje realitu porovnanie čistých miezd, čiže čo zostane zamestnancovi po zaplatení odvodov a daní. Z tabuľky aj grafu je zrejmé, že čistá mzda v Čechách veľmi rýchlo rástla v rokoch 2001 až 2008, pričom až kríza a následne devalvácia koruny tento vývoj skomplikovali. Mzdy, ktoré sa rekordne rýchlo vyšvihli dole, stagnovali, resp. klesali. Slovensko je presne opačný príklad: nárast nie je ani zďaleka taký strmý, ale odolnosť voči výkyvom je vysoká. Zaujímavé pritom je, že obe krajiny sú exportne orientované a po kríze v roku 2008 čísla exportu išli podobne dole. S krízou sa z hľadiska platov lepšie vyrovnalo Slovensko. Nič to však nemení na fakte, že aj v čistej mzde za ČR stále zaostávame.

Čistá ročná mzda jednotlivca bez detí s priemerným príjmom v eurách
  2007 2008 2009 2010 * 2011** 2012 2013 2014 2015 2016
Česká republika 6 962,34 8 345,94 8 286,75 8 812,03 9 100,50 9 218,26 8 879,62 8 710,99 8 940,56
Nemecko 23 194,68 23 841,51 23 870,65 25 374,06 26 088,04 26 681,99 27 075,17 27 662,03 28 268,14 28 848,03
Francúzsko 23 415,09 24 249,74 24 627,90 25 031,80 25 581,82 26 052,89 26 396,38 26 578,46 26 775,26 26 978,48
Litva 4 780,50 5 875,59 5 938,53 5 684,65 5 910,07 6 244,59 6 487,04 6 264,34 6 814,57 7 218,00
Maďarsko 5 249,28 5 734,59 5 409,39 6 256,29 6 109,99 6 177,70 6 430,45 6 384,90 6 702,39
Poľsko 6 163,207 6 195,04 6 093,94 6 829,96 7 054,77 7 008,64 7 429,62 7 613,86 8 967,20
Slovinsko 9 820,88 10 556,93 10 782,68 11 284,13 11 567,85 11 707,47 11 824,18 11 980,57 12 062,45 12 175,93
Slovensko 6 212,61 6 808,08 7 108,19 7 305,84 7 404,67 7 573,82 7 725,13 8 033,50 8 200,88 8 381,10

Kúpna sila

Najobjektívnejším parametrom, ako porovnať životnú úroveň a príjmový status ľudí je porovnanie v parite kúpnej sily. To znamená, že príjem sa prepočíta cez priemerné ceny typických výdavkov pre rodinu (bývanie, vzdelávanie, školné, strava…) a ukazuje, koľko si toho môže človek za hodinovú mzdu v danej krajine dovoliť. Tabuľka hovorí jasne, že Slovensko aj v tomto parametre ťahá za kratší koniec. ČR výrazne narástla najmä v posledných dvoch rokoch, na Slovensku paritu ťahá dole práve medián, t. j. veľké percento slabšie zarábajúcich ľudí.

Priemerná hrubá ročná mzda podľa parity kúpnej sily
  2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015
Česká republika 14 469,91 15 138,70 15 229,31 15 779,96 15 436,91 15 965,15 16 822,97 17 660,39 18 414,67
Nemecko 39 627,91 39 992,27 38 836,24 40 686,68 42 510,74 43 436,69 43 288,23 45 253,79 47 145,48
Francúzsko 29 996,58 29 996,52 29 886,35 31 157,82 32 536,81 33 275,83 32 855,09 34 724,73 35 848,13
Litva 10 535,87 11 221,03 10 407,09 10 661,40 10 566,46 11 052,64 12 568,72 13 344,57 13 753,13
Maďarsko 12 859,15 13 398,20 13 526,51 13 926,18 14 595,70 15 293,63 17 154,49 17 080,54 17 876,14
Poľsko 13 826,15 13 889,99 13 925,24 14 453,83 15 771,97 15 916,52 17 149,07 18 128,21 19 839,53
Slovinsko 18 540,02 19 152,83 19 056,32 20 134,94 19 887,05 20 071,85 21 860,73 21 623,27 22 653,55
Slovensko 12 650,17 389 347,43 12 486,19 13 099,14 13 346,99 13 572,36 14 742,17 15 068,40 15 949,32

Aké percento HDP ide v rôznych štátoch na platy?

Tento údaj najviac odhaľuje medzeru medzi silou ekonomiky a úrovňou odmeňovania. Aj keď tento údaj nezohľadňuje daňovo-odvodové zaťaženie firiem (ktoré napríklad na Slovensku patrí medzi vôbec najvyššie v Európe), pomerne jasne ukazuje realitu. Kým priemer EÚ sa pohybuje na 38 % (všetky platy zamestnancov v porovnaní s výškou hrubého domáceho produktu), v Nemecku dosahuje 42 %, v Čechách 32 a na Slovensku len 30 percent. A na Slovensku to s dobiehaním susedov nevyzerá nijako ružovo: rast nominálnych miezd dosahuje dlhodobo približne 3 %, Čechy naopak z 2,4-percentného rastu v roku 2014 zrýchlili na 4,2 percenta v minulom roku. Prognózy na Slovensku hovoria o raste 4–5 % v najbližších rokoch, ale čerstvý údaj z 2. kvartálu v Čechách hovorí až o 7,6 % raste priemernej mzdy.

„Z celého porovnania je zrejmé, že v Čechách sa zarába viac. Ak aj úroveň slovenských platov prekonala tú českú, stalo sa tak zhodou okolností s pomocou umelo držaného slabšieho kurzu koruny voči euru. A takisto rastové údaje ukazujú, že Čechy zatiaľ zostanú jednoznačne silnejším lákadlom najmä pre mladých Slovákov. Je to nielen mzda, ale tiež kvalitnejšie vzdelávanie a lepšie kariérne príležitosti, ktoré najmä mladých ľudí „vyháňajú“ do Čiech. A kým sa všetky tieto parametre nezmenia, pravdepodobne nebudeme svedkami zmiernenia trendu odchodu do zahraničia,“ hovorí hlavný analytik TopForex Peter Bukov.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#priemerná mzda #Práca a kariéra #hrubá mzda #eurostat
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk