Pri hľadaní práce je vyšší vek na príťaž

, 13.10.2017 06:00

Šanca nájsť si vhodnú prácu s pribúdajúcim vekom klesá. Doplácajú na to najmä starší ľudia nad 50 rokov, ktorí sa po strate miesta často nedokážu zamestnať, sú nútení zobrať hocijakú prácu alebo odísť do predčasného dôchodku.

Ilustračné foto.
Ilustračné foto. Autor: SHUTTERSTOCK

Vzniká tak paradoxná situácia – stále sa zvyšuje dôchodkový vek, no pre staršiu generáciu nie je dostatok pracovných miest. Aké riešenie by pomohlo?

Dôvodom, prečo majú starší ľudia taký problém nájsť si zamestnanie, sú podľa odborníkov nevyhovujúce podmienky na pracovnom trhu. Väčšina voľných miest sa týka výroby, no montážna hala nie je vhodným miestom pre päťdesiatnikov, ktorých často trápia zdravotné problémy.

"Starší ľudia nemajú fyzické predpoklady, aby robili niekde za pásom v trojzmennej prevádzke. Je len malé percento tých, čo to zvládajú. Mnohí majú totiž rôzne zdravotné obmedzenia.

Nestíhajú pracovať v tempe, ktoré vyžadujú zamestnávatelia. K linke v automobilke nemôžete len tak postaviť 55-ročného človeka, čo má vysoký krvný tlak alebo problémy s chrbticou," priblížila Darina Mokráňová, výkonná riaditeľka pracovno-personálnej agentúry Index Nosluš.

Ďalšou nevýhodou staršej generácie je, že týmto ľuďom často chýbajú potrebné technické zručnosti, napríklad pri práci s počítačom. Firmy navyše kladú vyššie nároky na kreativitu, dynamiku a samostatné myslenie, čo je ďalší dôvod, prečo uprednostňujú mladších zamestnancov. „Pracovné tempo sa veľmi zrýchlilo a to neraz vyčerpáva i mladých, nieto ešte seniorov,“ zhodnotila Mokráňová.

Pre starších ľudí by podľa nej bolo vhodným riešením nájsť si nejakú pokojnú prácu v administratíve, no práve takých miest je u nás nedostatok. Výsledkom je, že sú mnohí seniori dlhodobo nezamestnaní, sú z toho frustrovaní, a preto, len čo majú príležitosť, radšej odídu do predčasného dôchodku.

Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti je zase presvedčený, že je táto téma opradená viacerými mýtmi. Postavenie starších ľudí na pracovnom trhu podľa neho nie je vôbec také zlé, ako sa prezentuje. „Ak si pozriete štatistiku Európskej únie, tak zistíte, že vo vekovej kategórii 55 a viac rokov je nezamestnanosť v každej krajine nižšia ako celkový priemer, a to vrátane Slovenska,“ upozornil.

Ako dodal, situácia v tejto oblasti nie je v porovnaní so zahraničnými štátmi ničím výnimočná. Starší ľudia majú podľa neho pri hľadaní práce rovnaké problémy ako mladšie generácie. A sú sektory, napríklad poľnohospodárstvo a školstvo, kde zase, naopak, chýbajú mladí ľudia.

„Je pritom zaujímavé, že viac ako polovica štátnych výdavkov na podporu zamestnanosti je určená pre starších ľudí. Štát na nich teda dáva viac peňazí ako na mladých,“ zhrnul Páleník a pripomenul iný extrém – situáciu, keď je obrovská nezamestnanosť práve medzi mladými ľuďmi, ako je to dnes napríklad v Španielsku.

Faktom je, že sa štatistiky dajú vykladať rôzne. Z porovnania zamestnanosti podľa vekových skupín starší ľudia naozaj nijako zvlášť nevyčnievajú. Podľa Štatistického úradu bola zamestnanosť ľudí vo veku 50 až 54 rokov v druhom štvrťroku 2017 takmer 81 percent a vo veku 55 až 59 rokov 73,5 percenta, čo sú podobné čísla ako pri mladších ročníkoch (napr. v kategórii 25 – 29 rokov je to 73,1 percenta a vo veku 35 – 39 rokov 80,8 percenta).

O trochu iný pohľad však prinášajú štatistické údaje, ktoré pred troma rokmi porovnávali širšie vekové skupiny. Ani v tomto prípade sa síce zamestnanosť ľudí vo veku 50 až 64 rokov s vyše 55 percentami takmer nelíšila od celkového priemeru celej populácie (51,5 percenta), ale na druhej strane bola výrazne pod úrovňou zamestnanosti ľudí vo veku 25 až 49 rokov, ktorá dosahovala bezmála 77 percent.

Ako je to teda v skutočnosti? Bez ohľadu na štatistické údaje niet pochýb, že starší ľudia majú problém s hľadaním práce. Dokazujú to sociologické výskumy aj skúsenosti z praxe. Je známe, že zamestnávatelia pri obsadzovaní pracovných miest dávajú prednosť mladým, a to často aj vtedy, keď majú starší uchádzači viac skúseností či menšie nároky. Tí sa preto neraz sťažujú, že na Slovensku vládne „kult mladosti“ a firmy o nich jednoducho nejavia záujem.

Výskumy Inštitútu pre verejné otázky už pred niekoľkými rokmi potvrdili, že zamestnávatelia starších ľudí diskriminujú. A aj tí, čo pracujú, majú veľakrát strach, aby ich neprepustili skôr, než pôjdu do penzie. Mnohí, ktorým sa to stalo, trpia pocitom menejcennosti a aby sa uživili, musia neraz prijať slabo platené, podradné miesta.

Veková hranica odchodu do dôchodku sa pritom každoročne predlžuje (v závislosti od vývoja priemernej strednej dĺžky života). Momentálne je to 62 rokov a 76 dní, na budúci rok sa zvýši na 62 rokov a 139 dní. Staršej pracovnej sily na trhu by teda malo pribudnúť. Otázne zostáva, koľko z týchto ľudí bude mať naozaj prácu a koľko bude iba čakať na „vyslobodenie“ v podobe dôchodku. Podľa Mokráňovej si pracovný trh nakoniec vynúti zmenu. „Ak nemecká ekonomika dokáže zamestnať i starších ľudí, tak to raz musí prísť aj sem. Myslím si, že sa to nemôže vyvíjať inak,“ odhadla. Zareagovať by mali najmä zamestnávatelia. Mohli by sa napríklad lepšie rozvinúť služby, kde by sa vedeli umiestniť i seniori.

Problém rieši aj ministerstvo práce. Ako Pravdu informoval jeho hovorca Michal Stuška, otázku zamestnanosti starších ľudí a podporu rozvoja tzv. striebornej ekonomiky rezort pokladá za jednu z priorít. Zaoberá sa tým aj Národný program aktívneho starnutia na roky 2014 – 2020, ktorý vláda schválila ešte v decembri 2013.

„Zamestnanosť vo vyššom veku umožní zhodnotiť pracovné skúsenosti a kapitál starších ľudí, posilňovať ich ekonomickú suverenitu a udržiavať im, respektíve vytvárať nové pracovné a sociálne kontakty. Súčasťou uplatňovania tohto princípu je aj vytváranie flexibilných a ,vekovo priateľských‘ pracovných podmienok,“ uviedol Stuška.

Opatrenia štátu na zlepšenie zamestnanosti starších ľudí

  • zvyšovanie ich zamestnanosti prostredníctvom intenzívnych vzdelávacích kurzov zameraných na prácu s informačnými a komunikačnými technológiami pre ľudí vo veku 50 a viac rokov evidovaných na úradoch práce
  • zvyšovanie možností zamestnať sa na kratší pracovný úväzok uchádzačom o zamestnanie vo veku 50 a viac rokov dovtedy, kým získajú nárok na starobný dôchodok
  • motivovanie zamestnávateľov na vytvorenie „deleného“ pracovného miesta pre starších ľudí vo veku 50 a viac rokov na polovičný úväzok, resp. na 2,5-hodinový úväzok
  • rozvoj nových foriem zamestnania zvyšujúcich flexibilitu trhu práce pre starších zamestnancov vo veku 50 a viac rokov, čo podľa Zákonníka práce znamená uplatnenie pružných foriem zamestnávania, ktoré môžu pozitívne vplývať na zamestnávanie starších ľudí
  • aktualizovať existujúce a vytvárať nové nástroje aktívnych opatrení trhu práce na udržanie osôb nad 50 rokov veku na trhu práce
  • Národná stratégia zamestnanosti SR do roku 2020, ktorú vláda schválila v decembri 2014, určuje kľúčové zmeny, ktoré treba vykonať na dosiahnutie cieľového stavu zamestnanosti do roku 2020
  • podpora zamestnávania znevýhodnených nezamestnaných (t. j. aj starších nad 50 rokov) prostredníctvom šiestich národných projektov na podporu vytvárania pracovných miest. Vďaka nim má štát v nasledujúcich rokoch podporiť vznik asi 90-tisíc pracovných miest za 280 miliónov eur. Ústredie práce okrem toho nedávno spustilo ďalšie štyri projekty na podporu zamestnávania mladých a dlhodobo nezamestnaných a ďalšie dva projekty spustí na jeseň
Zdroj: MPSVR SR
Nezamestnanosť ľudí nad 50 rokov
vek/kraj BA Trnava Trenčín Nitra Žilina B.Bystrica Prešov Košice spolu
50 – 54 rokov 1 213 1 179 1 643 2 445 2 352 4 630 5 322 5 234 24 018
55 – 59 rokov 1 603 1 373 2 047 3 073 2 848 5 193 5 463 5 510 27 110
60 a viac rokov 683 499 682 1 011 931 1 380 1 351 1 416 7 953

Celkový počet uchádzačov o zamestnanie v SR: 209 918
Uchádzači nad 50 rokov: 59 081 (28,14 %)

Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Pozn.: Údaje za august 2017.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#zamestnanie #vek #hľadanie práce
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk