Napriek priaznivému vývoju slovenskej ekonomiky, podpore nových pracovných príležitostí a poklesu miery nezamestnanosti na Slovensku na 7,35 %, je čoraz viac Slovákov, ktorí sa rozhodnú pracovať v zahraničí. V Českej republike pracuje až 25 % z celkového počtu pracujúcich v zahraničí. Štatistický úrad SR (ŠÚ) uvádza, že v prvom štvrťroku tohto roka pracovalo v zahraničí viac ako 155-tisíc Slovákov. Do rebríčka top najatraktívnejších destinácií, s najväčším odchodom Slovákov za prácou, patria Rakúsko, Česká republika a Nemecko. Pre zaujímavosť, v absolútnych číslach v Rakúsku pracuje 52 400 Slovákov, v Českej republike 39 100 a v Nemecku našlo uplatnenie až 24 500.
„Pracovný trh v Českej republike je očami Slovákov, z historického, kultúrneho i vzdelanostného aspektu, vnímaný ako bezbariérový. Odchodu Slovákov je naklonená aj samotná česká legislatíva, ktorá Slovákovi ukladá povinnosť preukázať sa pri uchádzaní sa o prácu len občianskym preukazom. Medzi ďalšie faktory, ktoré ovplyvňujú odchod Slovákov, patrí pestrá paleta pracovných príležitostí, neexistujúca jazyková bariéra, stabilnejšie ekonomické prostredie či možnosť vyšších zárobkov. Náš prieskum taktiež potvrdil narastajúci počet Slovákov, ktorí majú záujem o vysokoškolské štúdia v Česku. Je to skupina ľudí, ktorá v krajine zotrváva a je aktívna i v následnom pracovnom procese,“ uviedol Miroslav Garaj, Country Manager Grafton Slovakia. V prvom štvrťroku tohto roka pracovalo podľa ŠÚ SR v zahraničí, do jedného roka, 46 600 Slovákov v stavebníctve, v zdravotníctve a sociálnej pomoci to bolo 37 900 ľudí a napríklad v priemysle 29 000 osôb.
Hlavné mesto Praha láka najviac Slovákov pracovať v oblasti zdravotníctva. Záujem je predovšetkým o promovaných doktorov. Čo sa týka pracovných príležitostí s dočasným pridelením, najviac Slovákov pracuje vo výrobnej sfére a obsadzuje robotnícke pozície. Záujemcov o prácu dočasného pridelenia klesá. Na tento fakt vplýva ekonomická situácia a taktiež stúpajúce nároky uchádzačov o prácu.
Pracujúci Slováci v Juhomoravskom kraji obsadzujú pozície v rôznych odvetviach. Prieskum Grafton preukázal, že pracujúci Slováci sa chcú po dvoch až troch rokoch vrátiť z tohto kraja späť na Slovensko.
Liberecký kraj je jeden z mála regiónov v ČR, ktorý neeviduje výrazný nárast uchádzačov o prácu zo Slovenska. Z počtu 20 pracovných pozícií s dočasným pridelením obsadí Slovák jednu pozíciu. Najčastejšie pracujú Slováci vo výrobe v sektore automotive, ďalej v službách, napr. telefónny operátor, administrátori, recepčné či recruiteri v personálnych agentúrach. Zriedka sú obsadzované IT pozície a manažér kvality.
Moravsko-sliezsky kraj najviac zamestnáva Slovákov v oblasti zdravotníctva, sú to predovšetkým pozície zdravotná sestra a lekár a v oblasti centier zdieľaných služieb či operátor výroby. Vzhľadom na geografickú polohu kraja a blízkosť k Slovensku, taktiež faktu, že slovenská ekonomika rastie, záujem o prácu Slovákov tu klesá, resp. stagnuje.
Olomoucký kraj – sektory, ktoré sú najviac obsadzované, sú zdravotníctvo, služby, výroba a doprava. Záujem Slovákov pracovať v tomto kraji klesá.
Zlínsky kraj vytvára dobré pracovné príležitosti v oblastiach, ako je stavebníctvo, zdravotníctvo a ponúka mnohé robotnícke práce. Záujem pracovať ako operátor vo výrobe klesá. Naopak, záujem rastie o slovenských kandidátov s českým vysokoškolským titulom.
Všeobecne platí, že čím bližšie k hraniciam so Slovenskom, tým záujem Slovákov pracovať v Českej republike rastie. Napríklad Ústecký, Plzenský, Karlovarský a Juhočeský kraj sú pre Slovákov málo atraktívne.
„Z prieskumu Grafton vyplýva, že Slovák pracujúci v Českej republike je lepšie jazykovo zdatný v porovnaní s inými cudzincami, ich jazyková vybavenosť angličtiny je vyššia ako u českého kandidáta, navyše odborná znalosť, ochota cestovať do zahraničia na študijné programy im dáva lepšie šance a možnosť zamestnať sa. Optika osobnostných kvalít je taktiež rozhodujúca. Úspešní sú proaktívni, ambiciózni a samostatní kandidáti. Na druhej strane výrazným hendikepom Slovákov je neznalosť českého jazyka v písomnej podobe alebo neochota hovoriť po česky,“ dodal na záver Miroslav Garaj.