Absolventi ktorých škôl sú na trhu najžiadanejší?

Rebríček jednotlivých vysokých škôl a fakúlt zostavila spoločnosť Profesia už po desiaty raz. Umiestnenie závisí od toho, koľko zamestnávateľov si prehliada životopisy absolventov, ktoré boli uverejnené na pracovnom portáli Profesia.sk. Rebríček preto nehodnotí úroveň vyučovania a kvalitu škôl, ale zameriava sa na záujem zamestnávateľov o ich absolventov. V porovnaní s predošlým rokom sa ukázalo, že záujem zamestnávateľov o absolventov väčšiny škôl narastá.

Situácia praje absolventom

Firmy, ktoré hľadajú odborného zamestnanca, sa stretávajú so zníženým počtom reakcií na inzerované pracovné ponuky. Ľudí bez práce a s niekoľkoročnou praxou je žalostne málo. Aj vďaka tomu dostávajú nové možnosti absolventi. Minulý rok bolo na portáli Profesia.sk uverejnených 237 950 ponúk. Takmer tretina z nich bola vhodná pre absolventov. Slováci, ktorí vlani dokončili vysokú školu, si tak mohli vyberať z viacerých ponúk ako predošlé roky. Počet vhodných inzerátov totiž stúpol medziročne o 30 percent.

Zamestnávatelia sa však musia zmieriť s tým, že ani absolventi nemusia vždy naplniť voľné pracovné miesta podľa ich predstáv. Demografická krivka spôsobuje, že počet vysokoškolákov stále klesá. Niektoré univerzity už dokonca zrušili prijímacie skúšky a na štúdium sa dostanú všetci záujemcovia. Tento vývoj spôsobil, že klesá aj počet absolventov. Podľa údajov Centra vedecko-technických informácií bolo v roku 2015 presne 39 953 absolventov denného vysokoškolského štúdia. Vlani ich pritom bolo o 1 682 menej.

„Dlhodobý negatívny demografický trend sa prejavuje čoraz viac. Ďalším dôvodom klesajúceho počtu slovenských študentov je tiež posudzovaná (ne)kvalita našich vysokých škôl. Slováci si tak čoraz častejšie vyberajú susedné krajiny. Našinci odchádzajú študovať najmä na české univerzity. Problémom však je, že väčšina sa rozhodne zostať pracovať práve tam, kde študovala. Dokazujú to aj štatistiky, podľa ktorých za posledné roky odišlo zo Slovenska viac ako 300-tisíc ľudí. Z toho až polovica do 30 rokov. Práve táto skupina ľudí tu potom na našom pracovnom trhu enormne chýba,“ povedala výkonná riaditeľka spoločnosti Profesia Ivana Molnárová.

Ktorý odbor sa oplatí študovať?

Najlepšie uplatnenie na trhu práce majú informatici. Atraktivita týchto absolventov je priamoúmerná množstvu pracovných ponúk v tomto odbore. Nájsť vhodného adepta na IT pozície je v súčasnosti v porovnaní s ostatnými odvetviami najnáročnejšie. V minulom roku platilo, že životopis doštudovaného informatika si pozrelo v priemere takmer deväť zamestnávateľov. Okrem absolventov informačných štúdií je však enormný záujem aj o strojárov a ekonómov. Na porovnanie, kým životopis absolventa ekonomiky si pozreli zamestnávatelia v priemere takmer 6-krát, údaje umelcov zaujímali iba dvoch zamestnávateľov.

Napriek tomu, že medzi najnedostatko­vejšími odvetviami, v ktorých zamestnávatelia len veľmi ťažko hľadajú nové pracovné sily, sa umiestňuje najmä IT a ďalšie technické vedy, prieskum ukázal, že na trhu práce bodujú najmä absolventi Ekonomickej univerzity v Bratislave. Priemerný záujem o absolventov jej fakúlt je tak vyšší ako záujem o všetky technické univerzity na Slovensku. Tie obsadili postupne druhé, tretie a štvrté miesto. Dôvodom úspechu Ekonomickej univerzity v Bratislave by mohlo byť najmä to, že ekonómovia, účtovníci či mzdoví pracovníci sú dnes potrební v každej spoločnosti. Platí to aj pre tie firmy, ktoré sa zameriavajú práve na priemyselnú výrobu.

V rebríčku najžiadanejších absolventov podľa jednotlivých fakúlt sa prvé miesto nezmenilo. Aj naďalej si tak najväčší záujem držia vyštudovaní informatici z Fakulty informatiky a informačných štúdií na Slovenskej technickej univerzite. V roku 2015 si životopis takéhoto absolventa pozrelo v priemere takmer 10 firiem. Záujem za 365 dní ešte vzrástol a momentálne je to vyše 11 spoločností. "Je skvelou vizitkou pre univerzitu, keď sa opakovane potvrdzuje, že o jej absolventov majú firmy najväčší záujem. Vzdelávanie na STU je postavené na teoretickom základe so systémovým prístupom a na špecializácii sa na oblasti, ktoré reálna prax potrebuje. To dáva dobré predpoklady na flexibilnosť absolventov – schopnosť rýchlo sa adaptovať na meniace sa technologické, organizačné či aj spoločenské podmienky. Osobitnou hodnotou našich absolventov je, že každý jeden z nich už počas štúdia riešil konkrétne projekty, neraz zadávané partnermi z praxe,“ hovorí rektor Slovenskej technickej univerzity Robert Redhammer.

V zamestnávateľskom záujme však výrazne poskočili absolventi Fakulty medzinárodných vzťahov na Ekonomickej univerzite. Oproti minuloročnému rebríčku stúpli o šesť miest a o týchto absolventov bol celkovo v roku 2016 vôbec druhý najväčší záujem. Silnou stránkou čerstvo vyštudovaných ekonómov je najmä znalosť cudzích jazykov. Študenti sa počas výučby venujú hneď trom zahraničným rečiam. Znalosť cudzích jazykov je pritom oceňovaná najmä v zahraničných firmách, ktoré pôsobia na Slovensku. „Dôležitým faktorom sú doterajšie skúsenosti zamestnávateľov s absolventmi univerzity najmä z hľadiska ich odborných znalostí, ako aj úspešnosť v uplatnení absolventov. Ako jediná univerzita u nás poskytujeme komplexné vzdelávanie vo všetkých ekonomických a manažérskych študijných programoch na bakalárskom, inžinierskom a doktorandskom štúdiu. Za komparatívnu výhodu je možné považovať možnosť štúdia študijných programov v anglickom, nemeckom a vo francúzskom jazyku a možnosť získania v šiestich programoch dvojité diplomy s významnými univerzitami vo svete, čo tiež vytvára veľmi dobré podmienky na uplatnenie študentov po skončení štúdia," vysvetľuje prorektorka pre vzdelávanie Ekonomickej univerzity v Bratislave Zuzana Juhászová.

„Vzhľadom na rastúci počet pracovných ponúk v centrách zdieľaných služieb ma zvýšený dopyt po absolventoch medzinárodných vzťahov neprekvapuje. Zamestnávatelia tu predpokladajú, že takí uchádzači o prácu vedia minimálne dva svetové jazyky. Škoda, že takýchto absolventov nie je na Slovensku viac,“ hodnotí Ivana Molnárová.

Podiel pracovných ponúk vhodných pre absolventov

Povinnosti pracujúceho študenta voči Sociálnej poisťovni

Brigáda

Študenti pracujúci na dohodu o brigádnickej práci študentov sú poistení a povinní platiť poistné na dôchodkové poistenie (starobné a invalidné). Poistné za nich odvádza zamestnávateľ. Títo študenti sami nijaké povinnosti voči Sociálnej poisťovni nemajú, plní ich zamestnávateľ. Zamestnávateľ platí za seba poistné na dôchodkové, úrazové a garančné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity. Študent v právnom vzťahu z dohody o brigádnickej práci študentov má právo určiť ju na neplatenie poistného na dôchodkové poistenie, na základe ktorej nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, ak mesačný príjem alebo priemerný mesačný príjem študenta z tejto dohody nepresiahnu 200 eur. Ak má viacero dohôd, v jednom mesiaci si môže uplatniť výnimku len na jednu dohodu o brigádnickej práci študentov. Študent o uplatnení výnimky písomne informuje zamestnávateľa na tlačive Oznámenie a čestné vyhlásenie k dohode o brigádnickej práci študentov. Zamestnávateľa informuje písomne aj v prípade, že výnimku si ďalej u neho nebude uplatňovať. V predloženom tlačive zamestnávateľovi čestne vyhlási, že si v tom istom kalendárnom mesiaci neuplatňuje výnimku súčasne u iného zamestnávateľa. V prípade porušenia týchto povinností mu hrozí pokuta. Výnimka platí do skončenia právneho vzťahu z dohody alebo do posledného dňa mesiaca, v ktorom ukončenie uplatňovania výnimky študent oznámi zamestnávateľovi. Ak príjem z dohody presiahne hraničnú sumu 200 eur, študentovi vzniká dôchodkové poistenie aj v prípade, že si výnimku uplatnil. V tomto prípade platí poistné na dôchodkové poistenie z vymeriavacieho základu, ktorý sa určí ako rozdiel medzi mesačným príjmom alebo priemerným mesačným príjmom a hraničnou sumou (200 eur). Poistné zaňho odvádza zamestnávateľ. Na účely úrazového poistenia a garančného poistenia sa suma 200 eur neodpočítava. Hranica nepresiahnutia príjmu sa sleduje aj pri dohode o brigádnickej práci študentov s právom na pravidelný mesačný príjem, na ktorej základe nevzniklo povinné dôchodkové poistenie.

Zamestnanci a SZČO vyslaní na prácu do zahraničia sa nemusia odhlasovať zo Sociálnej poisťovne

Sociálna poisťovňa upozorňuje zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) s povinným sociálnym poistením, že nemajú povinnosť odhlásiť sa zo Sociálnej poisťovne pred odchodom za prácou do zahraničia, ak tam boli vyslaní svojím zamestnávateľom alebo ako SZČO. Pri tomto spôsobe práce mimo Slovenska – teda prostredníctvom uplatnenia tzv. inštitútu vyslania – zostáva občan v oblasti sociálneho zabezpečenia poistený na území Slovenska napriek tomu, že vykonáva činnosť na území štátu EÚ vrátane Švajčiarska, Nórska, Lichtenštajnska a Islandu. Tento inštitút môžu využiť SZČO a zamestnávatelia (vysielajúci zamestnancov, resp. dohodárov), ak očakávané trvanie práce v zahraničí nepresahuje 24 mesiacov. Zároveň musí zamestnávateľ, resp. SZČO spĺňať aj ďalšie podmienky na uplatnenie vyslania a v pobočke Sociálnej poisťovne musí podať žiadosť o vystavenie prenosného dokumentu A1 z dôvodu vyslania. Vzor žiadosti je dostupný na internetovej stránke Sociálnej poisťovne v časti Vzory tlačív k formuláru PD A1 a v každej pobočke. V prípade zamestnancov a dohodárov podáva spoločnú žiadosť zamestnávateľ a zamestnanec, resp. dohodár.