Na základe údajov Eurostatu sme sa pozreli na to, koľko Slovákov pracuje na skrátený pracovný úväzok a ako sme na tom v porovnaní s ostatnými Európanmi. Mnohí zamestnanci by však chceli pracovať viac, a na skrátený úväzok pracujú preto, že full-time zamestnanie si nenašli alebo im to iné dôvody neumožňujú. Zamerali sme sa preto aj na to, koľkí z part-time zamestnancov takto pracujú „nedobrovoľne“.
Zatiaľ čo v eurozóne aj v únii ako celku pracuje na skrátený úväzok až pätina zamestnancov, na Slovensku je to len 6 % zo všetkých zamestnaných. Na part-time teda pracuje necelých 150-tisíc Slovákov. Umiestnili sme sa tak na chvoste európskeho rebríčka, keďže nižší podiel takýchto zamestnancov evidovalo už len Maďarsko (5,2 %) a Bulharsko (2,2 %).
A kde nájdeme najviac zamestnancov pracujúcich na polovičný či inak skrátený úväzok? Rekordérom je Holandsko, kde takto pracuje až polovica zamestnancov. Viac než štvrtina zamestnancov pracuje na part-time v Nemecku, v susednom Rakúsku, vo Veľkej Británii, Švédsku, v Dánsku a v Belgicku. A približne pätina zamestnancov pracuje na skrátený úväzok v Írsku, Luxembursku, Taliansku a vo Francúzsku.
Práca na kratší ako plný úväzok má svoje „za“ aj „proti“. Najväčšou nevýhodou je jednoznačne nižší plat, pretože kto menej pracuje, ten zväčša aj menej zarobí. Výhodou je viac voľného času, ktorý môže človek venovať sebe, svojim záľubám, rodine, prípadne druhému zamestnaniu. Prácu na kratší pracovný čas preto obľubujú hlavne ženy, ktorým tak zostáva viac času na starostlivosť o rodinu a deti.
Je dôležité spomenúť aj to, že nie každý, kto pracuje na skrátený úväzok, tak pracuje dobrovoľne. Mnohí zamestnanci pracujú na part-time len preto, lebo zamestnanie na full-time si nenašli. Alebo preto, že rodinné alebo iné okolnosti im nedovoľujú pracovať viac. Zo štatistík Eurostatu vyplýva, že viac než dve pätiny Slovákov pracujúcich na skrátený úväzok by chcelo pracovať viac. Na skrátený úväzok teda pracujú v podstate nedobrovoľne. Tento problém je citeľný nielen na Slovensku, ale aj v iných európskych krajinách.
Najvyšší podiel takýchto „nedobrovoľníkov“ nájdeme v Grécku, a to až 74 % spomedzi zamestnancov na skrátený úväzok. Vysoký podiel eviduje aj Cyprus (64 %), Španielsko (51 %) a Portugalsko (45 %), za ktorým už v rebríčku nasleduje Slovensko s podielom 43,5 %. Naopak, spokojnosť s prácou na part-time panuje v susednom Česku, kde drvivá väčšina z nich takto pracuje dobrovoľne. Spomedzi českých part-time zamestnancov by chcelo dlhšie pracovať len nepatrných 8 %. Zovšeobecnene môžeme povedať, že vo vyspelejších západných krajinách únie je drvivá väčšina part-time zamestnancov so svojím pracovným časom spokojná. V nových členských krajinách EÚ či v krajinách s vyššou nezamestnanosťou je podiel „nespokojných“ part-time zamestnancov väčšinou vyšší.
V takmer všetkých krajinách EÚ tvoria väčšinu týchto nedobrovoľných part-time zamestnancov ženy. Výnimkou je iba Rumunsko (33 % predstavujú ženy), Bulharsko (46 %) a Cyprus (48 %). Na Slovensku je taktiež tento podiel nízky a ženy predstavujú len 51 % z celkového počtu nedobrovoľných zamestnancov na skrátený úväzok. V ostatných krajinách únie je tento podiel oveľa vyšší. V priemere za celú EÚ predstavujú ženy až 65 % part-time zamestnancov, ktorí by chceli pracovať viac. Na čele tohto pomyselného rebríčka sa nachádza susedné Česko, kde podiel žien predstavuje až 78 %. Nejde však o veľkú masu ľudí, keďže celkovo len 8 % z part-time zamestnaných Čechov by chcelo pracovať na dlhší úväzok. Je to dané tým, že v ČR je najnižšia miera nezamestnanosti v EÚ a ľudia si sami vyberajú, akú prácu uprednostnia.