Pocit uspokojenia v pracovnej oblasti sa totiž neodvíja len od platu. Vplýva naň omnoho viac faktorov a finančné ohodnotenie už dávno nie je jedinou, ani tou najväčšou motiváciou. „Ľudí viac motivujú osobné, než pracovné dôvody. Šťastní sa cítia byť vtedy keď zapadnú do kolektívu, zžijú sa s firemnou kultúrou, smerovaním spoločnosti, jednoducho, keď sa môžu tešiť do práce,“ konštatuje Júlia Jurčíková, riaditeľka oddelenia ľudských zdrojov Poštovej banky. Pracovná atmosféra je veľmi dôležitá. Necelých 20 % Slovákov ju považuje za veľmi dobrú, ako vynikajúcu ju vníma 6 % opýtaných a viac ako polovica z nás tvrdí, že pracuje iba v priemernej pracovnej klíme. Každý deviaty zamestnanec prežije minimálne osem hodín denne v prostredí, ktoré považuje vyslovene za zlé.
Pätnásť percent Slovákov by svojho terajšieho zamestnávateľa vrelo odporučilo aj svojim známym, štvrtina opýtaných by prípadné voľné miesto v súčasnej práci pravdepodobne odporučila blízkemu človeku. Približne tretina ľudí by posunutie tejto pracovnej ponuky aspoň zvážila a rovnaké percento respondentov by svojho terajšieho chlebodarcu svojim priateľom a známym pravdepodobne alebo určite neodporučilo.
Napriek tomu, ako sa v práci cítime, veľká väčšina, až 83 % z nás si myslí, že sa na úspechu firmy podieľa slušnou alebo dokonca veľkou mierou. Nášmu zamestnávateľovi však nedarujeme len naše schopnosti, zručnosti a nápady, ale aj nemálo svojho času. Viac ako pätina opýtaných pracuje minimálne 11 hodín denne, 8 až 9 hodín vo firme presedí tretina z nás a menej ako 8 hodín sa v nej zdrží takmer štvrtina Slovákov. Keby sme si mohli sami určiť dĺžku pracovného času, každému desiatemu by na to stačilo maximálne 6 hodín denne, viac ako štvrtina Slovákov by práci venovala do 7 hodín, ale najpreferovanejší je predsa len 8– až 9-hodinový pracovný čas, ktorý vyhovuje tretine z nás.
Hovorí sa, že dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš, ale takmer polovica opýtaných Slovákov by to pravdepodobne alebo určite spravila a keby sa mali dnes rozhodnúť, či sa budú ešte raz uchádzať o svoju aktuálnu prácu u súčasného zamestnávateľa, povedali by áno. Viac ako štvrtina Slovákov by tak už asi neurobila.
Cez sviatky nemožno predavačovi nariadiť prácu
Mgr. Martina Poliačiková, Senior Associate Ružička Csekes, s.r.o.:
„V zmysle platného Zákonníka práce možno vo sviatok zamestnancovi nariadiť prácu len výnimočne v zákonom presne definovaných nevyhnutných prípadoch, ak sa táto práca nemôže vykonať v pracovných dňoch (napr. naliehavé opravárenské práce, nakladacie a vykladacie práce, inventúrne a uzávierkové práce, práce v nepretržitej prevádzke, práce na odvrátenie nebezpečenstva, nevyhnutné práce so zreteľom na uspokojovanie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva, naliehavé práce v poľnohospodárstve, práce potrebné pri strážení objektov zamestnávateľa a pod.). V dňoch 1. januára, vo Veľkonočnú nedeľu, 24. decembra po 12. hodine a 25. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác s výnimkou maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a Zákonníka práce (čerpacie stanice, lekárne, letiská, prístavy, zariadenia verejnej hromadnej dopravy, nemocnice, predaj cestovných lístkov a predaj suvenírov). V súčasnosti platný zákaz práce v maloobchode počas vyššie uvedených 3,5 dňa v roku sa novelou Zákonníka práce s účinnosťou od 1. júna 2017 rozširuje na celkovo 15,5 dňa v roku. Ide o nasledovné dni: 1. január, 6. január, Veľký piatok, Veľkonočná nedeľa, Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 1. septembra, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12. hodine, 25. decembra, 26. decembra. Nejde len o zákaz práce za pokladňou, ale aj práce dokladania tovaru, zabezpečovania čistoty a upratovania predajne, ako aj ďalšie práce súvisiace s maloobchodným predajom. Výnimka z tohto zákazu naďalej platí iba pre maloobchodný predaj v prevádzkach uvedených v prílohe č. 1a k Zákonníku práce, ako je uvedené vyššie a bola rozšírená o prevádzky týkajúce sa maloobchodného predaja kvetov 8. mája, 1. septembra a predaja kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta 1. novembra. Predmetný zákaz sa vzťahuje iba na zamestnanecké pracovnoprávne vzťahy a netýka sa podnikateľov fyzických osôb, ktorí si maloobchodný predaj zabezpečujú sami bez zamestnávania zamestnancov. Ak však zamestnávajú iné osoby, zákaz sa vzťahuje, samozrejme, aj na nich.“