Čo čaká pracovný trh v roku 2025?

Populácia starne rýchlejšie, ako sa predpokladalo. Slováci budú o niekoľko rokov patriť medzi krajiny s najstaršou pracovnou silou v Európe. Nezamestnanosť klesá k historickým minimám a firmy majú dlhodobo problém obsadiť niektoré pozície. Kým v druhej polovici 20. storočia zažívalo Slovensko baby boom a ročne sa narodilo aj 100-tisíc detí, dnes čísla také povzbudivé nie sú.

18.05.2017 06:00
muž, svet, práca Foto:
Ilustračné foto.
debata (7)

V súčasnosti je pôrodnosť na úrovni 55-tisíc detí ročne, výrazne sa však zvýšil vek prvorodičiek. Podrobnejší pohľad na vekovú štruktúru ekonomicky aktívnych ľudí ukazuje, že na trhu práce veľmi výrazne klesá počet ľudí mladších ako 24 rokov. "Očakáva sa, že v najbližších rokoch sa celkovo zmení veková štruktúra pracovnej sily. Výraznú prevahu získajú ľudia nad 40 rokov, chýbať budú mladí, ktorí sú najčastejšiu skupinou, ktorá migruje za prácou do zahraničia. Miera participácie, čiže podiel ľudí, ktorí sú k dispozícii na pracovnom trhu, je viac-menej stabilná – za posledných 15 rokov sa výrazne nezmenila a pohybuje sa okolo 60 %. Vekové zloženie pracujúcich ľudí však už nemenné nie je, " vyplýva z údajov z konferencie Trh práce. Silná generácia Baby boomers postupne odchádza do dôchodku a z radov mladých chýba adekvátna náhrada. Trend starnutia bude podľa analýz pokračovať dlhodobo. V roku 2025 v porovnaní so súčasnosťou bude na Slovensku najviac rásť počet ekonomicky aktívnych ľudí len vo vekovej skupine 45 až 49 rokov. O 53 % porastie aj skupina 60 až 64 rokov, tá však už na pracovnom trhu bude k dispozícii len čiastočne. Mladých ľudí bude na pracovnom trhu nedostatok – takmer vo všetkých vekových skupinách od 20 až 39 rokov bude pokles o viac ako 20 %. Celkovo počas najbližších 10 rokov na trhu práce ubudne 7,5 % ekonomicky aktívnych ľudí, vo vekovej skupine pod 40 rokov bude pokles až 23 %.

Ako sa na zmeny pripraviť?

V súvislosti s mladými ľuďmi Slovensku patria dve prvenstvá. Máme jednu z najvyšších mier úniku mozgov do zahraničia a zároveň aj jednu z najvyšších mier nezamestnanosti mladých ľudí do 29 rokov. Príčin je viacero, ale tá najvýraznejšia súvisí s nerovnováhou vo vzdelávaní a slabej profesijnej orientácii študentov.

Za posledné roky rástol dopyt najmä po štúdiu humanitných vied, v niektorých odboroch bol nárast za posledných 10 rokov o viac ako 200 %. Naopak, odbory ako elektrotechnika, strojárstvo, lekárske vedy či učiteľstvo zaznamenali najväčší pokles (v priemere 30 %).

Zo škôl tak vychádzajú prekvalifikovaní absolventi, ktorí si so svojím diplomom nevedia nájsť uplatnenie. Lepšie nasmerovať mladých ľudí treba už počas skončenia povinnej školskej dochádzky, keď sa rozhodujú, či a na ktorú vysokú školu si podať prihlášku. Štát má v plnení tejto úlohy rezervy.

Veľkou témou, ako zmierniť nepriaznivý vývoj na trhu práce, je zamestnávanie cudzincov. Firmy sa opakovane sťažujú, že im chýbajú sily vo výrobe či v IT a Slováci, ktorí by tieto pozície mohli zastávať, sa hľadajú ťažko. Buď na pozíciu nemajú dostatočné vzdelanie alebo im chýba záujem. Firmy sa tak pokúšajú získať kvalifikovaných pracovníkov zo zahraničia. Kým z krajín Európskej únie je to pomerne jednoduché, v prípade krajín mimo EÚ trvá proces veľmi dlho, má množstvo byrokratických prekážok a zamestnávateľov preto často odrádza. Zatiaľ čo podiel cudzincov na pracovnom trhu sa v niektorých krajinách západnej Európy pohybuje v dvojciferných číslach (Luxembursko – 51,5 %, Švajčiarsko – 26 %, Írsko – 15,5 %), na Slovensku je to iba 0,3 %. Legislatívne obmedzenia sa snažia regulovať príchod pracovnej sily zo zahraničia pre obavy z rastu nezamestnanosti. Ak si chcete napríklad otvoriť reštauráciu s indickou kuchyňou, tak na indického kuchára budete čakať najmenej 6 mesiacov. Toľko totiž trvá proces vybavenia pracovného povolenia. A je jedno, či zamestnávate indického kuchára, alebo špičkového programátora z USA. Okrem boja proti dlhodobej nezamestnanosti je aj postupné uvoľňovanie pravidiel zamestnávania cudzincov na Slovensku riešením, ako znížiť nedostatok kvalifikovaných pracovníkov.

Prispôsobenie pracovného trhu

Nedostatok kvalifikovaných ľudí dáva priestor na vznik flexibilnejších foriem zamestnávania. Práca na čiastočný úväzok môže motivovať ľudí na dôchodku, ktorí majú potrebné skúsenosti, prípadne mladých, ktorí chcú popri štúdiu získať aj praktické skúsenosti. Ako vidieť zo štatistík Eurostatu, niektoré krajiny EÚ, ktoré majú problém so starnutím populácie, výrazne zvýšili podiel obyvateľov pracujúcich na čiastočný úväzok (Holandsko 46,9 %, Rakúsko 27,7 %, Nemecko 26,8 %). Na Slovensku na čiastočný úväzok pracuje len necelých 6 %. Ak máte vo firme problém s náborom určitých pozícií, skúste porozmýšľať, či by charakter práce umožňoval pracovať aj na part-time.

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba
Viac na túto tému: #populácia #pracovný trh #Práca a kariéra