Čo by mali brať do úvahy žiaci základných a stredných škôl pri výbere ďalšieho štúdia? Čo im pomôže správne sa rozhodnúť?
Mnohí personalisti sú prekvapení, ako ľahkovážne sa mnohí žiaci rozhodujú o ďalšom štúdiu. Často si vyberajú v poslednej chvíli, na základe odporúčania od rodičov či kamarátov. Úlohu zohrajú neraz banálne faktory typu atraktivita sídla školy, blízkosť alebo vzdialenosť od domu či mýty typu „české školy sú lepšie“ alebo „táto škola je ťažká, túto zas urobí každý“. Nemusí to vždy byť tak. Do prvých ročníkov vysokých škôl potom často prichádzajú ľudia, ktorí ani vlastne nevedia, prečo tam sú. Ja by som túto otázku rozdelil na dve podotázky. Prvou je výber odboru, druhou výber konkrétnej školy. Pri výbere odboru by som sa snažil zistiť čo najviac o perspektívach v tejto oblasti. Má napríklad zmysel študovať tlmočníctvo a prekladateľstvo angličtiny v dobe, keď po anglicky vedia takmer všetci a väčšinu prekladateľov môže čoskoro nahradiť strojový preklad? Má zmysel študovať odbor, ktorý je na Slovensku mizerne zaplatený, prípadne končí príliš veľa absolventov na príliš málo miest? Odporúčam pýtať sa ľudí, ktorí v danej oblasti pracujú. Skúsiť si nájsť pár článkov. Zistiť informácie o trendoch v tomto odvetví. A podobne aj k druhej podotázke; pri výbere konkrétnej školy by som sa pýtal absolventov, zašiel sa pozrieť na deň otvorených dverí, skúsil zistiť, aká je v škole atmosféra. Vyhľadal by som si na sociálnej sieti pár študentov tej školy, dohodol si stretnutie s jedným z učiteľov, prišiel sa pozrieť na prednášku. Jednoducho by sa mladý človek mal trochu poobzerať, zisťovať si informácie a časom urobiť predstavu, čo mu sedí a čo nie.
Foto: Archív Radomíra Masaryka
Počas štúdia majú študenti možnosť zapojiť sa do rôznych projektov, stáží či mimoškolských aktivít. Prečo by to mali využiť?
Skúste sa vžiť do pozície personalistu, ktorý bude rozhodovať po škole, či vás zamestná. Čím ho presvedčíte? Ak ste čerstvým absolventom, nemáte za sebou roky praxe ani referencie. Ak ste však pracovali na rôznych projektoch, pomáhali mimovládnej organizácii, viedli tím dobrovoľníkov trebárs na letnom festivale či inej aktivite, asistovali v rámci zaujímavého projektu, zúčastnili sa na študentskej konferencii, absolvovali stáže, kurzy či iné mimoškolské aktivity, hneď to vysiela dojem, že tento človek je cieľavedomý, že má isté pracovné návyky, je ochotný prekonať lenivosť, pohodlie a svoju komfortnú zónu v snahe niečo dosiahnuť. Hlavne to platí pri aktivitách, ktoré aspoň čiastočne súvisia s odborom, ktorý študujete. A v neposlednom rade, počas takýchto aktivít často získa mladý človek cenné kontakty. Tie môžu mať neskôr obrovskú cenu.
Aké iné zručnosti, okrem tých spojených s odborom, môžu študenti nadobudnúť počas štúdia na vysokej škole?
Náš triedny, ktorý nás na gymnáziu učil angličtinu, raz povedal, že chodiť na hodiny slúži maximálne na spomalenie mentálneho úpadku. Pri učení sa cudzieho jazyka sú hodiny v škole len špičkou ľadovca, podstatné je, koľko energie tomu človek venuje mimo školy. Podobne aj prednášky a cvičenia na vysokej škole sú len istým rámcom, štruktúrou. Je to, ako keď si kúpite zájazd: v cene máte letenku, hotel, poistenie, jedlo – ale či budete mať aj skvelé zážitky, to už je na vás. Jeden človek môže prejsť aj skvelou vysokou školou so zvučným názvom tak, že si prednášky odsedí a urobí len to povinné minimum. Potom môže s diplomom v ruke hundrať, že škola mu nič nedala. A druhý sa môže zapájať do výskumu svojich prednášajúcich, chodiť na konzultácie, pýtať si spätnú väzbu, zúčastňovať sa na konferenciách, prípadne aj sám prezentovať svoje príspevky na študentskej konferencii. Ten druhý si z tej istej školy zoberie omnoho viac. Aj keď samozrejme môže čeliť poznámkam od spolužiakov alebo to môže mať dosah na voľný čas či pohodlie. Platí tu však neúprosné pravidlo: to zaujímavé, čo nás posúva dopredu ako ľudí, sa spravidla odohráva za hranicami našej komfortnej zóny. Ten, kto ju odmietne opustiť, to nikdy nepochopí.
Zamestnávatelia zvyknú poskytovať zamestnancom kurzy a vzdelávanie ako benefity. Prečo by ich mali zamestnanci využívať?
Je ťažké odpovedať všeobecne. Závisí od kurzu. Odporúčal by som využiť všetky možnosti naučiť sa niečo viac. Žijeme v dobe, keď sa svet okolo nás stále mení. Naši starí rodičia sa vyučili v jednom odbore a túto prácu spravidla robili do konca života. Dnes sa všetko veľmi rýchlo mení. Poznatky či spôsobilosti, s ktorými ste si vystačili pred desiatimi rokmi, vám už v mnohých oblastiach nepomôžu. Dokonca sa váš odbor môže zmeniť tak radikálne, či dokonca spieť k zániku. Kedysi sa nestávalo často, že by človek v štyridsiatke zanechal povedzme obuvníctvo a stal sa tesárom. V súčasnosti musíme všetci počítať s tým, že v našom odbore prídu zásadné zmeny a kto nechce zostať mimo, musí sa učiť nové veci. Preto je dobré sledovať, čo je v odbore nové, aké sú trendy, kam to celé smeruje a aké nové spôsobilosti či znalosti nám pomôžu zostať v hre.
Dlhodobo nezamestnaní môžu využiť rekvalifikačné kurzy. Kedy je najvyšší čas uvažovať o zmene kariérnej dráhy? Ako to ovplyvňuje psychiku človeka?
Mnohí ľudia sa predstavy nezamestnanosti desia. Fakt je, že niekoľkomesačná prestávka môže človeku síce prospieť, ale len čo sa nezamestnanosť prehupne cez istú hranicu, v človeku postupne rastie bezmocnosť, pocity zlyhania, strata pracovných návykov, a už je veľmi ťažké dostať sa späť. Dlhodobo nezamestnaným by som odporúčal nájsť si aspoň neplatenú prácu či dobrovoľnú výpomoc na pár hodín denne: niečo nové sa naučia, nevypadnú z pracovného rytmu, získajú kontakty a budú prví na rade, ak bude firma či organizácia hľadať nového zamestnanca. Podstatné je nevzdávať to. Ale je to veľmi ťažké, depresia a hnev na všetkých okolo aj samého seba vedia človeka riadne paralyzovať. Ako sa na to pripraviť? Dobré je nestaviť všetko „na jednu kartu" a snažiť sa ovládať aj nejakú zručnosť, spôsobilosť, čokoľvek, čo vás dokáže uživiť – aj keď vaše hlavné povolanie zlyhá. A čo robiť, keď už sa do tohto stavu dostanete? Rozhodne nebyť hrdinom a vyhľadať pomoc odborníka. Dobrý psychológ vám môže pomôcť postaviť sa opäť na nohy.