Práca v zahraničí láka najmä odborníkov a špecialistov

, 23.03.2017 06:00
kuchár, robota, práca, zamestanie, varenie
Ilustračné foto. Autor:

Ochota ľudí vycestovať za prácou do zahraničia je v krajinách strednej a východnej Európy pomerne vysoká. Iba traja z desiatich zamestnancov z tohto regiónu úplne vylučujú možnosť zárobku v zahraničí.

Takmer polovica zamestnaných ľudí z regiónu strednej a východnej Európy deklaruje, že by bola ochotná vycestovať za prácou do zahraničia či už na kratšiu dobu niekoľkých týždňov a mesiacov, alebo na dlhšie obdobie. Na ponúkanú prácu sú však náročnejší. O prácu v zahraničí prejavujú záujem v oveľa väčšej miere muži ako ženy. Slováci spolu s Čechmi uprednostňujú skôr krátkodobé pracovné pobyty. Vyplýva to z medzinárodného prieskumu Work Migration Abroad, ktorý realizoval platový portál Paylab.com v 11 krajinách strednej a východnej Európy na vzorke 35 476 respon­dentov. Z výsledkov prieskumu vyplýva, že 28 percent zamestnancov v tomto regióne by bolo ochotných pracovať v zahraničí na kratšie obdobie niekoľkých týždňov alebo mesiacov. Necelá pätina ľudí (19 %) však vyslovila ochotu pracovať v zahraničí aj na dlhší čas ako jeden rok.

Najvýraznejším faktorom, ktorý vplýva na ochotu zamestnancov sťahovať sa za prácou do zahraničia, je jednoznačne dlhodobé odlúčenie od priateľov a známych. Túto bariéru uviedla takmer polovica respondentov. Pre vyše pätinu je tiež bariérou komunikácia v cudzom jazyku a strach z neznámeho prostredia. Asi 15 percent tiež vyslovilo obavu z diskriminácie a znevýhodňovania na pracovisku. Nie až takou výraznou bariérou je cestovanie (8 %) a obavy zo zhoršenia zdravotného stavu v zahraničí (7 %).

Spomedzi sledovaných krajín najväčší záujem pracovať v zahraničí prejavujú zamestnanci z Českej republiky, Srbska, Bosny a Hercegoviny a Poľska. Zatiaľ čo zamestnanci z Českej republiky, podobne ako Slováci a Slovinci, preferujú skôr krátkodobú prácu na niekoľko týždňov a mesiacov, balkánske krajiny (Srbsko, Chorvátsko a Bosna a Hercegovina) sú oveľa viac naklonené pracovať v zahraničí aj dlhšie ako jeden rok. Zamestnanci z Balkánu sú flexibilnejší zobrať akúkoľvek prácu, ktorá sa im naskytne. Srbi a Bosniaci sa v porovnaní s inými krajinami najmenej obávajú jazykovej bariéry a nového neznámeho prostredia. Naopak, o niečo menšiu mieru ochoty vycestovať za prácou majú ľudia z Pobaltia (Estónsko, Litva, Lotyšsko). Sú tiež náročnejší na výber ponúkanej práce, ako aj na dohodnuté pracovné podmienky.

Čo láka ľudí ísť pracovať za hranice?

Ťahúňom je predovšetkým záruka vyššieho platového ohodnotenia, ktorá je najvýraznejším motivátorom pre pracovnú migráciu. Ďalšími výraznými príležitosťami sú zaujímavé kariérne možnosti, príležitosť nadobudnúť nové pracovné skúsenosti a možnosť zdokonaliť sa v cudzom jazyku. Zaujímavou príležitosťou, ktorú by ocenilo mnoho ľudí pri dlhších pracovných pobytoch, by bola možnosť vziať do zahraničia aj rodinných príslušníkov, keďže odlúčenie od rodiny a známych je najväčšou brzdou najmä pre ľudí vo veku od 25 až 44 rokov, teda u ľudí, kde je predpoklad, že majú vlastné rodiny s malými deťmi. Ďalším významným faktorom, ktorý by uľahčil rozhodovanie pre asi pätinu zamestnancov, by bola pomoc zamestnávateľa s procesom presťahovania, hlavne organizačného a administratívneho charakteru.

Zaujímavým zistením je, že práca v zahraničí je atraktívna vo väčšej miere pre ľudí s vysokoškolským vzdelaním (54 %) oproti ľuďom so skončeným stredoškolským vzdelaním s maturitou (45 %). Zatiaľ čo ľudia s nižším stupňom vzdelania sú menej nároční na ponúkanú prácu a približne polovica z nich by zobrala akúkoľvek prácu, aká sa im aktuálne naskytne, prevažná väčšina zamestnancov s vyšším stupňom vzdelania skôr preferuje prácu výlučne v odbore alebo profesii, ktorú vykonávajú aj doma. O prácu v zahraničí prejavili záujem najmä ľudia, ktorí doma pracujú v oblasti informačných technológií, stavebníctva a realít, administratívnych a pomocných služieb, ďalej v odvetví finančníctva a bankovníctva a v zdravotníctve a sociálnych službách.

Je potrebné tiež zdôrazniť, že zahraničie v oveľa väčšej miere láka skupinu zamestnancov, ktorí vo svojej domovskej krajine zarábajú nadpriemerne – teda patria k lepšie ohodnoteným pracujúcim, ako je priemer v krajine. Z pohľadu úrovne pozície je práca za hranicami zaujímavá pre kvalifikovaných technických zamestnancov (53 %), nižších a stredných manažérov (54 %), ale aj top manažérov (52 %).

Práca láka aj starších zamestnancov

Zaujímavým zistením je, že práca za hranicami nie je len témou medzi mladými ľuďmi. Samozrejme, ochotu cestovať za prácou do zahraničia najvýraznejšie prejavili mladí ľudia do 34 rokov, kde by možnosť pracovať za hranicami využila viac ako polovica mladých mileniálov. Aj spomedzi zamestnancov v produktívnom veku od 35 do 44 rokov (41 %), ako aj v skupine 45– až 55-ročných (36 percent) a viac ako 55-ročných (31 %) hlási pomerne veľká časť ľudí ochotu vycestovať za prácou do zahraničia. Starší zamestnanci už majú niečo odžité, často majú odrastené deti a pracovať v zahraničí pre nich môže predstavovať zaujímavú skúsenosť a možnosť pre lepší príjem. Taktiež sa ľudia v zrelšom veku vedia lepšie vyrovnať s dlhodobejším odlúčením od rodiny a priateľov v porovnaní s mladšími ročníkmi. Na druhej strane, starší zamestnanci majú výraznejšiu jazykovú bariéru v porovnaní s mladšiu konkurenciou a majú tiež väčšie obavy z prípadného zhoršujúceho sa zdravotného stavu v zahraničí.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#zamestnanie #robota #práca v zahraničí #Práca a kariéra
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk