V samotnom štvrtom štvrťroku minulého roka počet pracujúcich oproti tomu istému obdobiu roka 2015 stúpol o 60,2 tisíca, čo predstavuje 2,5-percentný nárast na vyše 2,51 mil. osôb. Sezónne očistená celková zamestnanosť v štvrtom kvartáli vlaňajška oproti tretiemu štvrťroku minulého roka vzrástla o 0,6 %, resp. o 13,7 tisíca osôb na vyše 2,51 mil. osôb.
Nárast celkovej zamestnanosti vo štvrtom štvrťroku vlaňajška ovplyvnili všetky hlavné skupiny pracujúcich, najvýraznejšie zamestnanci s medziročným rastom o 34,2 tisíca na vyše 2,11 milióna osôb. Zvýšil sa aj počet pracujúcich podnikateľov, o 26,9 tisíca na 395,2 tisíca. Počet podnikateľov bez zamestnancov pritom stúpol o 17,2 tisíca na 307,8 tisíca a podnikateľov so zamestnancami o 9,7 tisíca na 87,4 tisíca osôb.
Podľa odvetvovej klasifikácie sa počet pracujúcich v sektore služieb zvýšil o 34,1 tisíca na vyše 1,52 milióna osôb. Z jednotlivých odvetví zamestnanosť rástla najmä vďaka prírastkom v odborných, vedeckých a technických činnostiach o 21,7 tisíca osôb a finančných a poisťovacích činnostiach o 11,9 tisíca osôb. Zamestnanosť v priemysle vzrástla o 9,5 tisíca na 679,9 tisíca osôb predovšetkým zásluhou rastu v dodávke elektriny, plynu a studeného vzduchu o 7,3 tisíca osôb. Počet pracujúcich sa medziročne zvýšil aj v odvetví stavebníctva, a to o 18,3 tisíca na 238,8 tisíca osôb. V pôdohospodárstve zamestnanosť naďalej klesala, oproti štvrtému štvrťroku 2015 išlo o pokles o 1,3 tisíca na 69,2 tisíca osôb.
Miera zamestnanosti osôb vo veku 20 až 64 rokov v poslednom štvrťroku vlaňajška v porovnaní so štvrtým štvrťrokom 2015 vzrástla o 1,9 percentuálneho bodu na 70,3 %. Miera zamestnanosti mužov sa zvýšila o 1,5 percentuálneho bodu na 77,2 % a žien o 2,2 percentuálneho bodu na 63,3 %.
Medziročne na trhu práce pribudlo najviac osôb s vysokoškolským vzdelaním (o 20,8 tisíca osôb) a s úplným stredným odborným vzdelaním s maturitou (o 16,4 tisíca osôb). Zamestnanosť klesla len v kategórii pracujúcich so stredným odborným (učňovským) vzdelaním bez maturity o 15,1 tisíca osôb.
Rast počtu pracujúcich osôb a miery zamestnanosti zaznamenali vo štvrtom kvartáli minulého roka všetky kraje. Zamestnanosť relatívne najviac vzrástla v Nitrianskom (o 4,6 %), v Bratislavskom (o 3,9 %) a v Prešovskom kraji (o 3,8 %). Najvýraznejší rast miery zamestnanosti vo vekovej skupine 20– až 64-ročných bol v Nitrianskom, v Prešovskom a v Bratislavskom kraji. Rozdiel medzi najvyššou mierou zamestnanosti v Bratislavskom kraji (78,6 %) a najnižšou v Košickom kraji (63,8 %) sa medziročne zvýšil o 1,6 percentuálneho bodu.
V zahraničí podľa VZPS v októbri až decembri minulého roka pracovalo krátkodobo 153,5 tisíca Slovákov. V porovnaní so štvrtým štvrťrokom 2015 ich počet klesol o 7,1 tisíca osôb. Medzi migrantmi prevládali pracujúci v stavebníctve (45 tisíc osôb), zdravotníctve a sociálnej pomoci (37,1 tisíca ) a v priemysle (30,4 tisíca osôb). Z hľadiska vekovej štruktúry prevládala kategória pracujúcich od 35 do 44 rokov, ktorých podiel na zamestnanosti za hranicami tvoril 30 %. Z európskych krajín najviac Slovákov pracovalo v Rakúsku (48,8 tisíca ) a v Českej republike (40,4 tisíca).
Prácu v zahraničí nachádzali predovšetkým pracujúci z Prešovského (42,6 tisíca), z Košického (24,6 tisíca) a zo Žilinského kraja (24 tisíca). Počet pracujúcich v zahraničí sa znížil v Nitrianskom (o 26,6 %), v Žilinskom (o 19,5 %) a v Banskobystrickom kraji (o 18,2 %). Naopak, najviac ich počet relatívne vzrástol v Trnavskom kraji (o 23,3 %).
Počet voľných pracovných miest vo štvrtom kvartáli minulého roka medziročne vzrástol v priemere o 1 430 na 19 885 miest. Najviac sa zvýšil v priemyselnej výrobe (o 1 046 miest), v doprave a v skladovaní (o 693), v stavebníctve (o 517) a vo finančných a poisťovacích činnostiach (o 428). Ponuka voľných pracovných miest sa medziročne znížila iba vo verejnej správe, v sociálnom zabezpečení (o 1 959) a v zdravotníctve a sociálnej pomoci (o 251).