V roku 2014 v Európskej únii najslabšie zarábali obyvatelia Rumunska a Bulharska s minimálnymi mzdami na úrovni 233 a 215 eur v hrubom. Na opačnom konci rebríčka stoja obyvatelia Luxemburska s minimálnou mzdou na úrovni 1 923 eur v hrubom. Slovensko sa napriek zlepšeniu stále radí k štátom, kde fabriky ľuďom platia málo. Napríklad aj obyvatelia takmer krachujúceho Grécka mali v minulom roku minimálnu mzdu na úrovni 684 eur v hrubom.
Najnižší plat poberá približne 100-tisíc Slovákov. Časť z nich sú ľudia, ktorí v skutočnosti zvyšnú časť platu berú načierno na ruku, keďže štát si z ceny práce berie až polovicu na odvodoch a daniach. Slovensko však nie je jedinou krajinou, kde ľudia špekulujú, aby robili menej za viac. Ako dokáže Bulhar vyžiť z platu 215 eur, vysvetľuje Bulhar Trifon Popescu.
„Väčšina domácich netúži od rána do večera drieť vo fabrike, a tak hľadajú iné možnosti zamestnania. Cez leto sa dá na štyri mesiace bez problémov zamestnať v cestovnom ruchu a cez zimu veľa ľudí na dedinách žije zo svojich zásob a do obchodu chodia kupovať len chlieb. Samozrejme, aj my máme veľa mladých pracovitých ľudí, ale tí sú už väčšinou v zahraničí a mimo územia Bulharska pracuje viac ako 2 milióny ľudí,“ povedal pre Pravdu. To je obrovské číslo, keďže v krajine žije viac ako 7 miliónov ľudí. Trifon je Bulhar plynule rozprávajúci po slovensky, ktorý cez leto pracuje ako turistický sprievodca sprevádzajúci slovenských a českých turistov.
Na Slovensku sa súčasná vládna štvorkoalícia napriek protestom firiem rozhodla pokračovať v zvyšovaní platov a ministerstvo práce navrhlo v roku 2017 zvýšiť minimálnu mzdu na 435 eur v hrubom.
„Naším cieľom je zlepšiť sociálne postavenie nízkopríjmových zamestnancov,“ povedal minister práce Ján Richter (Smer). Jeho návrh v pondelok síce nprešiel rokovaním Hospodárskej a sociálnej rady, no ešte ho čaká schválenie vo vláde aj v parlamente.
Vládna koalícia musí o výške budúcoročnej minimálnej mzdy rozhodnúť preto, lebo odbory a zamestnávatelia sa ani tento rok nedokázali dohodnúť na zvyšovaní platov najslabšie zarábajúcich zamestnancov. Odbory navrhovali minimálnu mzdu zvýšiť v budúcom roku na 442 eur za mesiac a zamestnávatelia boli ochotní podporiť len zvyšovanie na 430 eur za mesiac.
„Pracujúci ľudia by mali dostávať mzdu umožňujúcu slušný život. Navyše v súčasnom období hospodárskeho rastu si firmy môžu dovoliť viac pridať najslabšie zarábajúcim zamestnancom,“ uviedol prezident Konfederácie odborových zväzov Jozef Kollár. Preto je dlhodobým cieľom odborov dostať minimálnu mzdu aspoň na úroveň 60 percent priemernej mzdy, čo by bola suma okolo 530 eur v hrubom.
Zamestnávatelia nesúhlasia z ich pohľadu s príliš razantným zvyšovaním minimálnej mzdy. „Zvýšenie sumy minimálnej mzdy v tzv. hrubom vyjadrení o 30 eur mesačne znamená medziročný nárast o 7,4 percenta. S predloženým návrhom nesúhlasíme a opätovne vyjadrujeme ochotu pokračovať v dialógu so sociálnymi partnermi s cieľom nájsť kompromisné riešenie,“ uviedol tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták.
Podobné nesúhlasné stanovisko má aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení. Firmy argumentujú, že hlavne pri firmách konkurujúcich cenou práce razantné zvyšovanie minimálnej mzdy povedie k odchodu podnikov do zahraničia. Na nízku cenu práce sú odkázané hlavne firmy podnikajúce v textilnom priemysle, obuvníctve či vo výrobe káblových zväzkov.