Musíte si dovolenku vyčerpať do konca roka?

Hoci sa väčšina zamestnancov domnieva, že svojou dovolenkou môžu disponovať sami, podľa Zákonníka práce určuje jej čerpanie výhradne zamestnávateľ.

20.12.2015 09:30
debata (4)

„Zamestnanci si nesprávne myslia, že dovolenkou, ktorá im prináleží, môžu voľne disponovať podľa svojho uváženia,“ hovorí advokátka JUDr. Vladimíra Gáliková Klučková. „Zákonník práce, konkrétne §¤111 zákona číslo 311/2001 Z. z., jasne hovorí o tom, že čas čerpania dovoleniek určuje výlučne zamestnávateľ. Toto právo sa týka celej výmery všetkých druhov dovolenky, teda riadnej, dodatkovej aj dovolenky za odpracované dni.“

Z tohto dôvodu zamestnancovi, ktorý sa sám rozhodne čerpať dovolenku bez súhlasu svojho zamestnávateľa, hrozia konzekvencie vrátane straty zamestnania, za vážne porušenie pracovnej disciplíny. „Zároveň podľa Zákonníka práce platí, že pri určovaní dovolenky treba prihliadať na úlohy zamestnávateľa, ale aj na oprávnené záujmy zamestnanca,“ dopĺňa Vladimíra Gáliková Klučková.

Ako to funguje v praxi

V praxi bežný postup, keď zamestnanec požiada o dovolenku vyplnením dovolenkového lístka a zamestnávateľ mu ju podpisom schváli alebo neschváli, je tak v rozpore so zásadami stanovenými v Zákonníku práce.

„Podľa nich čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ v súlade s plánom dovoleniek, ktorý bol vopred odsúhlasený zástupcami zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka,“ upozorňuje advokátka.

Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, plán dovoleniek sa prerokúva len so zamestnancom. „V prípade, že sa dovolenka poskytuje v niekoľkých častiach, zo zákona musí aspoň jedna jej časť trvať najmenej dva týždne. Výnimka z tohto pravidla je možná, len ak sa zamestnanec a zamestnávateľ dohodnú inak,“ pokračuje vo vysvetľovaní pravidiel čerpania dovolenky V. Gáliková Klučková.

So súhlasom zamestnanca môže byť výnimočne skrátené aj obdobie, v rámci ktorého je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi termín čerpania dovolenky, inak je to 14 dní vopred.

Zákonník práce upravuje aj hromadné čerpanie dovoleniek, v praxi známe ako závodná dovolenka. „Ak je to nevyhnutné z prevádzkových dôvodov, zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov určiť hromadné čerpanie dovolenky, ktoré môže trvať najviac dva týždne. Ak však ide o vážne prevádzkové dôvody, ktoré boli zamestnancom oznámené šesť mesiacov vopred, závodná dovolenka môže byť aj trojtýždňová,“ ozrejmuje advokátka.

Koniec roka sa blíži

Do konca kalendárneho roka ostáva už len menej ako dva týždne. Kto určí, čo bude s nevyčerpanými dovolenkami zamestnancov? „Ak si zamestnanec nevyčerpal dovolenku v kalendárnom roku preto, lebo mu zamestnávateľ neurčil jej čerpanie alebo pre prekážky v práci na strane zamestnanca, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Hovoríme teda o prenose dovolenky do ďalšieho roka,“ vysvetľuje advokátka. „Potom by mal zamestnávateľ najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka zamestnancovi určiť jej čerpanie. Ak tak neurobí, čerpanie dovolenky si môže určiť zamestnanec podľa svojho uváženia a jej čerpanie je povinný oznámiť zamestnávateľovi písomne najmenej 30 dní vopred. V prípade dohody so zamestnávateľom môže byť lehota aj kratšia. Možnosť zamestnanca sám si určiť čerpanie dovolenky je výnimkou z pravidla, že určenie čerpania dovolenky patrí výsostne do kompetencie zamestnávateľa.“

Uhrádzanie dovolenky

Povinnosť vyčerpať prenesenú dovolenku najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka sa nevzťahuje na tých zamestnancov, ktorí si ju nemôžu čerpať preto, že sú na materskej alebo rodičovskej dovolenke, sú dočasne práceneschopní alebo sú dlhodobo uvoľnení pre vykonávanie verejnej alebo odborovej funkcie. „Zamestnávateľ je povinný poskytnúť týmto zamestnancom nevyčerpanú dovolenku po návrate do práce,“ hovorí advokátka.

Keďže nevyčerpaná dovolenka v základnej výmere štyroch týždňov sa vždy prevedie do ďalšieho kalendárneho roka, zamestnanec za ňu môže dostať náhradu mzdy výlučne iba v prípade, ak si ju nemohol vyčerpať pre skončenie pracovného pomeru. Zamestnanec má však právo na uhradenie dovolenky, ktorá je nad rámec základnej výmery (4 týždne) dovolenky a ktorú si nemohol vyčerpať.

Zmena plánov

Je na zvážení zamestnávateľa, či poskytne zamestnancovi dovolenku vtedy, keď o ňu požiada. Pred nástupom na ňu a tiež pred objednávaním zájazdu alebo leteniek sa má zamestnanec presvedčiť, či má podpísaný dovolenkový lístok, teda dovolenku schválenú v písomnej podobe. Aj po nástupe zamestnanca na dovolenku má právo disponovať dňami voľna zamestnanca jeho zamestnávateľ, a preto má právo ho z dovolenky odvolať, čo sa nemusí udiať písomne.

„Zákonník práce umožňuje zamestnávateľovi jednostranne zmeniť zamestnancovi čerpanie dovolenky alebo ho z dovolenky odvolať,“ pritakáva aj advokátka, ktorá v tomto prípade upozorňuje na povinnosti zamestnávateľa voči zamestnancovi nahradiť prípadné vzniknuté škody. „V prípade stiahnutia zamestnanca z dovolenky je zamestnávateľ povinný nahradiť náklady, ktoré v súvislosti s tým zamestnancovi bez jeho zavinenia vznikli. Prevažne ide o náklady spojené s rezerváciou pobytu a cestovné náklady.“

Právo zrušiť naplánovanú dovolenku má aj zamestnanec, ale s jej zrušením musí súhlasiť zamestnávateľ.

4 debata chyba
Viac na túto tému: #práca #dovolenka