Trh práce ožíva. Ako pomohli vládne opatrenia?

V tomto roku by zamestnanosť mala stúpnuť najmenej o 15–tisíc pracovných miest. Analytici to pripisujú zlepšujúcej sa situácii v eurozóne, ako aj koncu, ako ju nazýva aj slovenský premiér Robert Fico, „blbej“ nálady európskych spotrebiteľov, ktorí sa začínajú v obchodoch po krízových rokoch postupne viac osmeľovať. To pomáha slovenskej proexportne orientovanej ekonomike.

Na druhej strane niektorí analytici tvrdia, že doterajšie vládne opatrenia na podporu zamestnanosti trhu práce veľmi nepomohli. „Z pohľadu krátkodobej prognózy predpovedajú naše modely kvartálne rasty zamestnanosti na úrovni 0,4 až 0,5 percenta v prvom a druhom kvartáli 2015. Takýto silný rast zamestnanosti je v modeloch ťahaný nielen domácou spotrebou, ale najmä rastom hrubého domáceho produktu, ktorý má po kríze silnejší vplyv na zamestnanosť,“ hovorí Michal Habrman z Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií.

Nezamestnanosť by sa vďaka tomu mala podľa odhadov Národnej banky Slovenska zastabilizovať v tomto roku na úrovni 12 percent. Systémové vs. nesystémové kroky Kým vlani sa na lepších číslach zamestnanosti podľa analytikov nepodieľali vládne opatrenia, v tomto roku by malo prísť k zmene.

„Za minulý rok sme boli svedkami nesystémových krokov vlády, ktoré išli skôr proti zamestnávaniu ľudí, ako napríklad rozširovanie vyšších kolektívnych zmlúv,“ povedal riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Ineko Peter Goliaš.

Vláda zmenu odôvodňovala tým, že zamestnávatelia často profi tujú na úkor rastu platov pre zamestnancov. Podľa Goliaša však odvodová úľava alebo súbeh dávky a mzdy sa už dajú nazvať štrukturálnymi zmenami.

„Platia od januára tohto roka, teda nedá sa ešte hovoriť o dopadoch týchto vládnych krokov. Považujem ich však za krok, ktorý môže prispieť k rastu zamestnanosti. Riziko však vidím vo zvyšovaní minimálnej mzdy, ktorá môže spôsobiť pravý opak,“ poznamenal Goliaš.

Vláda tvrdí, že prijímané opatrenia prinesú rast pracovných miest. Veľa si sľubuje od spomínanej zmeny pre ľudí poberajúcich dávky, ktorá dočasne ponecháva dávky v prípade, ak si prácu nájde človek, ktorý je nezamestnaný viac ako rok. Minister práce Ján Richter vďaka tejto zákonnej úprave očakáva, že sa zamestná len v tomto roku aspoň 10–tisíc nekvalifikova­ných osôb.

Cez eurofondy chce štát takisto zadotovať pracovné miesta pre mladých. Od januára tohto roka by každý absolvent učňovky, strednej alebo vysokej školy mal dostať pracovnú ponuku. Na pracovnom trhu by tak mohlo nájsť uplatnenie 30– až 40–tisíc mladých ľudí. Mladých nezamestnaných do 29 rokov má však Slovensko podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny až 120–tisíc.

Na Slovensku vlani vďaka tomuto projektu našlo prácu 17–tisíc mladých ľudí do 29 rokov. Pre každého zamestnaného mladého dostali firmy úhradu minimálnej mzdy a odvodov na jeden rok, pričom sa však museli zaviazať, že jeho pracovné miesto udržia ešte ďalších šesť mesiacov bez dotácie.

„Išlo to na úkor iných skupín ľudí, preto sa o tom nedá hovoriť ako o systémovom opatrení. Dotovanie, resp. podporovanie istej vybranej skupiny ľudí na pracovnom trhu ide vždy na úkor druhých skupín,“ tvrdí Goliaš.

„Dotácia pre mladých je málo efektívny nástroj, pretože často len presúva prácu od starších k mladším. Podstatne dôležitejší nástroj by bolo zjednodušenie zamestnávania. Na to súčasná vláda zabúda, že zamestnanie jedného človeka na 12 mesiacov vyžaduje viac ako 80 administra­tívnych úkonov,“ doplnil ekonóm Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií INESS Radovan Ďurana.

Predseda odborového zväzu OZ Kovo Emil Machyna zároveň pripomína, že by sa vláda mala zamerať aj na zlepšovanie kvality života slovenských zamestnancov, ktorá sa od krízy nezlepšuje.

„Ľudia sú oveľa dlhšie v práci ako predtým, zhoršila sa celkovo kvalita života slovenských zamestnancov. V rámci nadčasov sme na vrchole rebríčka krajín OECD. Produktivita práce stúpa oveľa viac ako v susedných krajinách, no nie je to adekvátne k rastu miezd,“ konštatuje Machyna.

Podľa neho krajina nemôže donekonečna ťažiť pri lákaní nových investorov do krajiny z toho, že má nízku cenu práce. „Musíme konkurovať s väčšou kvalifi káciou a sofi stikovanejšou výrobou. Za posledných päť rokov sa nezmenil status štátu ako montážnej krajiny,“ doplnil Machyna.

Viac miest aj vďaka nižšiemu rastu

Vládni analytici najnovšie tvrdia, že už neplatí predkrízový scenár, keď pracovné miesta pribúdali v prípade, že ekonomika rástla viac ako o 3 percentá. Potvrdil to najmä minulý rok.

„V období po kríze je reakcia zamestnanosti na ekonomický rast oproti predkrízovému obdobiu oveľa silnejšia. Použitím celej dostupnej histórie prídeme k záveru, že rast zamestnanosti reaguje na zmenu HDP v danom kvartáli a v troch predchádzajúcich, čo znamená, že zamestnávatelia sú opatrnejší a k zmene v dopyte po práci pristupujú, až keď je dopyt po ich výrobkoch a službách dlhodobejšieho charakteru,“ dodáva Habrman.

Podľa neho pribúdajú v pokrízových rokoch nové pracovné miesta už pri 1,5–percentnom raste ekonomiky. Slovenská ekonomika vlani rástla o 2,4 percenta, zamestnanosť poskočila medziročne o 2,1 percenta. V tomto roku by mala domáca ekonomika rásť tempom na úrovni 2,9 percenta.

„Na hrubý domáci produkt sa dá veľmi zjednodušene nazerať aj ako na výsledok toho, koľko dokáže daný počet pracovných síl vyprodukovať s pomocou strojov, teda kapitálových investícií, a efektivity využitia týchto faktorov, povedzme vďaka dobrej organizácii práce či vzdelanej pracovnej sile. Z posledných čísiel, ktoré Štatistický úrad SR publikoval, teda vychádza, že takmer celý rast produkcie bol dosiahnutý dodatočným zamestnaním nových pracovných síl. Zvyšné faktory ako kapitál alebo zvýšená produktivita takmer úplne absentovali,“ vysvetľuje analytik Tatra banky Boris Fojtík.

Ďurana však v tomto smere upozorňuje, že vládni analytici zabudli na to, že sa ekonomika neodohráva v jednoročných uzavretých obdobiach. „Rast zamestnanosti je vždy dôsledkom predchádzajúcich rozhodnutí a investícií. Korene súčasného rastu musíme hľadať už v rokoch 2009–2010, keď zaniklo viac ako 100–tisíc pracovných miest a firmy usilovne niekoľko rokov optimalizovali prevádzku s cieľom zvýšiť produktivitu. Odvtedy uplynulo 5 rokov a ekonomika narástla o 14 percent (nominálny rast HDP), pričom sme dosiahli úroveň zamestnanosti roku 2009. Pravidlo – rast 1,5 percenta na tvorbu zamestnanosti je veľkým zjednodušením, ktoré je pochopiteľne mierne mimo reality,“ tvrdí Ďurana.

Upozorňuje aj na fakt, že rast zamestnanosti na Slovensku je v porovnaní s inými európskymi krajinami pomalší. „Rozdiely vo vývoji nezamestnanosti v prípade jednotlivých krajín regiónu ovplyvňuje štruktúra priemyslu, podiel sektora služieb, regionálna štruktúra ekonomiky a trhu práce, vývoj podielu pracujúcich v zahraničí, no v prípade Slovenska hrá zvlášť dôležitú úlohu podiel štrukturálnej nezamestnanosti, teda ľudí, ktorých štruktúra kvalifikácie nezodpovedá štruktúre potrieb zamestnávateľov,“ poznamenáva analytik Sberbank Vladimír Vaňo.

Slovenskej ekonomike a trhu práce sa posledné mesiace začína viac dariť najmä preto, že sa zlepšuje situácia u jej najvýznamnejších obchodných partnerov, v prvom rade v Nemecku. Otvorenosť slovenskej ekonomiky meraná podielom vývozov a dovozov výrobkov a služieb na nominálnom hrubom domácom produkte dosiahla v minulom roku hranicu 186 percent.

„Za celý rok 2014 je výsledok rastu nemeckej ekonomiky 1,6 percenta. Predstihové indikátory predpovedajú Nemecku svetlejšiu budúcnosť kontinuálne od novembra. Významné zlepšenie sme videli špeciálne v sektore služieb. Nemecká ekonomika zostáva naďalej vysoko exportne orientovaná. Veríme, že globálny ekonomický rast vedený USA a podporený nízkymi cenami ropy prinesie Nemecku vyšší rast exportu,“ komentuje Fojtík.