Lepšie platenej práce má na Slovensku pribudnúť

, 04.01.2015 20:00, aktualizované: 05.01.2015 16:00
výplata, bonus, finančná odmena
Nízke platy na Slovensku sú dôsledkom štruktúry domáceho priemyslu, ktorý je zameraný najmä na strojárske výrobné odvetvia. Autor:

Viac ako polovica Slovákov nezarába ani priemerný plat, ktorý bol ku koncu minulého roka necelých 850 eur mesačne. Je to dôsledok štruktúry domáceho priemyslu, ktorý je zameraný najmä na strojárske výrobné odvetvia.

Už niekoľko vlád si pritom dalo za cieľ, aby Slovensko nebolo v Európe považované len za „montážnu dielňu“. Problém je aj v slabej podpore vedy a výskumu, v ktorej krajina výrazne zaostáva.

Súčasná vláda od januára zaviedla možnosť znížiť si základ dane dodatočne o 25 percent z investícií do vedy a výskumu. Odborníci to považujú za krok, ktorý môže motivovať existujúcich investorov, aby rozšírili výrobu aj o lepšie platené pozície. Očakáva sa nárast takých investícií, akou bolo napríklad vlani otvorenie IT centra IBM v Košiciach, kde investor dostal daňovú úľavu a ponúkol platy približne od úrovne 2 700 eur mesačne.

Takíto investori však potrebujú okrem daňovej a odvodovej podpory aj kvalitné školstvo či fungujúcu justíciu. Daňový odpočet môže presvedčiť časť investorov. „Vlani firmy tvrdili, že bez nových stimulov a zmeny regulačného prostredia neplánujú investovať do výskumu a vývoja. Ich postoj by mala zmeniť skutočnosť, že sa zavádza možnosť dodatočného odpočtu oprávnených nákladov na výskum a vývoj vo forme položky odpočítateľnej od základu dane,“ hovorí Martin Rybár, riaditeľ oddelenia daní spoločnosti Deloitte.

Dlhodobo však odpočítateľná položka stačiť nebude. Európske inštitúcie kritizujú Slovensko za nedostatočnú podporu vedy. Podľa posledných údajov dávame na vedu, výskum a inovácie 0,8 percenta ročného hrubého domáceho produktu, čo nás radí na 22. miesto z 28 krajín Európskej únie. Ambície z vlaňajška sú pritom slabé. Slovensko totiž plánovalo do roku 2020 zvýšiť výdavky na 1,2 percenta HDP, no to by nás, paradoxne, posunulo v rebríčku ešte viac dozadu. Ak totiž ostatné krajiny splnia svoje ciele, prepadneme sa na 26. pozíciu. Za Slovenskom by potom bolo už len krízou zdecimované Grécko a drobný Cyprus.

Slovenská vláda tvrdí, že 25-percentný odpočet môže od budúceho roka zvýšiť. Pripravuje sa aj podpora pre začínajúcich podnikateľov. Či to bude stačiť, je otázne. Od januára si firmy môžu okrem 25-percentnej úľavy zo základu dane pri investíciách do výskumu a vývoja odpočítať ďalších 25 percent zo mzdových nákladov zamestnanca, resp. novoprijatých absolventov stredných a vysokých škôl, a to počas prvého roka, keď ich firma prijala. Ďalších 25 percent si budú podnikatelia môcť odrátať z medziročného nárastu nákladov na výskum a vývoj.

„Mnohé firmy, ktoré sú už etablované na trhu, zisťujú, že sa im na Slovensku oplatí robiť výskum a vývoj. Existuje teda priestor na zvyšovanie výdavkov v tejto oblasti. Mnohé z nich si však uvedomujú aj to, že iné krajiny im ponúkajú výraznejšiu podporu,“ hovorí Martin Rybár z Deloitte.

„My si uvedomujeme, že Slovensko nemôže dlhodobo byť krajina, ktorá bude odkázaná iba na montovanie alebo na lacnejšiu pracovnú silu ako v iných štátoch, ale že musíme prinášať podstatne viac nápadov, nových myšlienok. Chceme motivovať podnikateľské subjekty, ktoré majú svoju výskumnú a vedeckú základňu, aby pokračovali intenzívnejšie,“ tvrdí premiér Robert Fico.

Zmeny by mohli priniesť podporu najmä vysokým školám, ktoré sú kľúčovým prvkom pri podpore vedy a výskumu na Slovensku. „Čo sa týka univerzít, sú tu očakávania, že by táto úľava mohla priniesť oživenie výskumných projektov zadávaných zo strany podnikateľského sektora, keďže úľavy platia aj pre výskum nakúpený od inštitúcií patriacich pod ministerstvo školstva. Ja som však osobne skeptický, prínos vidím najmä v oblasti techniky. Humanitné vedy majú obmedzenú ponuku pre podnikateľský sektor,“ hovorí vysokoškolský pedagóg Ekonomickej univerzity v Bratislave Tomáš Dudáš.

V zahraničí sú výhody väčšie

Napríklad v Českej republike si firmy môžu znížiť daňový základ o celú sumu výdavkov na výskum a vývoj. V Maďarsku sa daňové zvýhodnenie vzťahuje v plnej výške navyše aj na osobné výdavky na zamestnancov. V Poľsku sa uvažuje o návrhu zavedenia tohto režimu od roku 2016.

„Plánovaná podpora musí byť ďaleko vyššia, a mala by hlavne smerovať do nástrojov, ktoré by udržali kvalifikovanú pracovnú silu v krajine, aby tá neutekala za prácou do zahraničia. V niektorých krajinách, napríklad v Rumunsku, existujú výrazné daňové a odvodové úľavy pre pracovníkov z IT sektora, ktoré motivujú, aby kvalifikovaní pracovníci ostali doma, keďže vďaka úľavám na odvodoch si zamestnávatelia vedia dovoliť dohadovať vyššie hrubé mzdy, a tým brániť odlivu kvalitných pracovníkov do zahraničia,“ argumentuje daňový poradca Peter Pašek zo spoločnosti Accace.

Efekt podpory výskumu a vývoja by v prípade zníženia odvodov pocítili nielen zamestnávatelia, ale aj samotní zamestnanci, teda tí, ktorí reálne výskum a vývoj majú na Slovensku vykonávať. „Keďže sadzba dane je 22 percent, reálny prínos pri odpočte 25 percent je 5,5 percenta z výšky vynaložených nákladov, pri 60-percentnom odpočte je 13,2 percenta. Pri 100-percentnom odpočte, ako v Českej republike, je to 22 percent. Štát teda navrhuje "prispieť“ podnikateľom sumou 5,5 percenta z hodnoty nákladov na výskum a vývoj, čo je naozaj veľmi málo," vysvetľuje Pašek.

Ide to aj bez podpory

Veľké IT firmy pôsobiace na Slovensku robili svoj výskum a podporovali inovácie a vývoj aj bez toho, aby od štátu dostali výraznejšie úľavy. Producent navigačného softvéru Sygic sa vlani umiestnil v rebríčku 50 najrýchlejšie rastúcich technologických spoločností v strednej Európe. Firma tvrdí, že daňové úľavy môžu čiastočne pomôcť. „Náklady na výskum a vývoj predstavujú nezanedbateľnú časť nákladov našej spoločnosti. Návrh daňových uľav pre nás význam určite má, jeho reálnosť bude ale závisieť od praktickej využiteľnosti,“ komentuje PR manažérka firmy Sygic Daniela Zelinová.

Vláda plánuje v budúcom roku viac podporiť aj začínajúcich podnikateľov, pričom pôjde o najväčšiu finančnú podporu tzv. startup komunity za posledné roky. Začínajúci podnikatelia, ktorí prídu na trh s inovatívnym nápadom, by mali dostať od budúceho roka výhodnejší úver od štátu. Aj na to chce štát využiť európske peniaze.

Získanie úveru od banky je doteraz v prípade startupov veľmi náročné. Banky ich žiadosti väčšinou zamietajú. Podnikatelia, ktorí chcú preraziť na trhu s novým nápadom, totiž banku často nevedia ubezpečiť, že budú schopní v budúcnosti plniť záväzky voči nej, a teda splácať úver. Ak chce podnikateľ aktuálne získať peniaze z banky, musí splniť viacero podmienok. Napríklad preukázať dostatočne dlhý čas podnikania, byť klientom danej banky, zložiť finančnú záruku či mať založený hnuteľný či nehnuteľný majetok. Startupy väčšinu týchto podmienok vôbec nespĺňajú.

Peniaze aj pre začínajúcich podnikateľov

Štát im chce v tomto smere pomôcť výhodnejšími úvermi, pri ktorých nemusia skladať žiadne záruky. Priemerná výška úveru pre startupy by sa po novom mala pohybovať na úrovni 5-tisíc eur, pričom jeho horná hranica bude flexibilná. Doba splácania úveru bude jeden až päť rokov a úroková miera na úrovni štyroch percent. Štát to chce financovať z eurofondov z nového programovacieho obdobia.

Podobne to funguje vo viacerých európskych krajinách. Poskytovanie úverov by malo byť aj vekovo ohraničené. Napríklad vo Veľkej Británii o takýto typ úveru mohli žiadať podnikatelia od 18 do 30 rokov. Vlani vekovú hranicu v krajine zrušili. Slovenská vláda to chce tiež vekovo ohraničiť, zatiaľ však vekové rozmedzie nestanovila.

Kabinet chce prideľovať podnikateľom takisto finančné kupóny. Tie by mohli využiť na zaplatenie si právneho, technologického či obchodného poradenstva alebo ochranu duševného vlastníctva. Inými slovami, ak by si chceli svoj výrobok patentovať, štát by im to zaplatil. Celkovo sa tak podporí 1¤000 startupov s inovačnými kupónmi v hodnote 3-tisíc až 8-tisíc eur. Tieto kupóny budú môcť využiť startupy spĺňajúce definíciu startupu s pôsobnosťou od šesť do 24 mesiacov. Kupóny sa budú vydávať príslušnou inštitúciou, a to aj on-line, každé tri mesiace, čo predstavuje podporu 250 projektov za štvrťrok. „Určite to veľa startupov využije, je to krok dopredu. Začiatky sú z finančného hľadiska pre nás mimoriadne náročné,“ hovorí Juraj Svinčák, ktorý sa pred vyše rokom s kamarátom pustil do internetového startup projektu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#práca #platy #veda a výskum
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku