Predpoklady na to dávajú najnovšie čísla rastu slovenského hospodárstva. Podľa zverejnených údajov Štatistického úradu rástla domáca ekonomika medziročným 2,5–percentným tempom. S rastom ekonomiky prišlo aj zlepšenie na trhu práce. Podniky sa začali viac osmeľovať v naberaní nových zamestnancov. V druhom štvrťroku tohto roka pracovalo v krajine takmer o 17–tisíc ľudí viac ako za prvých šesť mesiacov. Zamestnanosť rástla najrýchlejšie od roku 2011.
„Oživenie ekonomiky prebieha pomerne slušným tempom, je preto reálne, že zamestnanosť by v medziročnom porovnaní mohla v tomto roku vzrásť o 1,5 percentuálneho bodu, optimistický variant hovorí o raste o 2 percentá. Hlavným dôvodom je kontinuálne ekonomické oživenie, a to aj na exportných trhoch,“ hovorí Luboš Sirota, generálny riaditeľ personálnej agentúry McROY Group.
Riaditeľ personálnej agentúry Aujob Peter Ulbrik hovorí, že počet pracovných ponúk oproti minulému roku im vzrástol približne o 10 percent. Ponúk je aktuálne viac aj na východe krajiny, najmä v Košiciach a okolí, ďalej v Žiline, Trenčíne, Trnave a najviac ľudí hľadajú už tradične zamestnávatelia v Bratislave. Najhoršie je na tom v tomto smere juh krajiny.
„Najväčší záujem zo strany zamestnávateľov je obsadiť pozície ako operátor výroby, zvárač, elektrikár, nastavovač a programátor CNC strojov, obchodník a IT špecialista,“ dopĺňa Sirota. Rýchlejší rast zamestnanosti môže byť aj výsledkom opatrnosti podnikov v minulých rokoch a poddimenzovaného stavu zamestnancov.
„Môže ísť aj o predstihový nábor zamestnancov pri očakávanom nábehu novej výroby. Predpokladáme, že pravdepodobne ide o kombináciu oboch faktorov,“ vysvetľuje analytik UniCredit- Bank Ľubomír Koršňák.
Nie všetky krajiny únie však za druhý štvrťrok zverejnili povzbudivé čísla. Prekvapil najmä pokles najväčšej európskej ekonomiky. Nemecké hospodárstvo, od ktorého závisí veľa slovenských firiem, prvýkrát klesalo po viac ako roku. To, že Nemecko ako náš najvýznamnejší obchodný partner spomaľuje, môže podraziť nohy aj hospodárskemu rastu na Slovensku. Ekonomika susednej Českej republiky skončila na nule, stagnovalo aj Francúzsko. Rýchlejšie ako Slovensko rástlo len päť krajín, a to Lotyšsko, Maďarsko, Veľká Británia, Litva a Poľsko.
„Na pozadí spomaľujúcej sa ekonomiky v eurozóne a hlavne v Nemecku je otázne, či takýto pomerne rýchly rast si slovenská ekonomika udrží aj po zvyšok roka. Vďaka pokračujúcemu sa zlepšovaniu trhu práce je možné, že domáci dopyt v najbližších mesiacoch ešte zrýchli svoju dynamiku rastu a bude tak kompenzovať očakávané spomalenie zahraničného dopytu,“ tvrdí analytik VÚB banky Andrej Arady. Nemci však tvrdia, že rast ich ekonomiky príde čoskoro.
„Nemecko sa pravdepodobne vo zvyšku tohto roka vráti k rastu, riziko zo zahraničia sa však bezpochyby zvýšilo,“ vyhlásil podľa agentúry Reuters nemecký minister hospodárstva Sigmar Gabriel. Podľa jeho slov riziká spojené s východom Európy a s Blízkym východom spôsobili dočasné spomalenie ekonomiky. Prispela k nemu aj slabšia ekonomika eurozóny. Oživenie európskych ekonomík by podľa ekonómov mala negatívne ovplyvniť najmä ukrajinská kríza.
„Hoci priamy dopad sankcií na slovenskú ekonomiku by nemal byť významný, nepriamo cez obchodných partnerov, ale najmä cez zhoršenie podnikateľských a spotrebiteľských nálad naprieč Európou v dôsledku rastúcej neistoty, by eskaláciu napätia mala pocítiť aj slovenská ekonomika,“ hovorí Koršňák. V prípade, že nedôjde k zhoršovaniu situácie a uvaleniu ďalších sankcií, je možné, že šokové zhoršenie nálad v Európe by sa mohlo postupne upokojiť a spomalenie ekonomického rastu by mohlo byť len krátkodobé.
„V prípade ďalšej eskalácie napätia však nie je vylúčené, že rast slovenskej ekonomiky by sa mohol postupne až zastaviť,“ dodáva Koršňák.