Práca bude podstatne výhodnejšia ako dávky

Zvýšenie čistého príjmu od začiatku roka 2015 konečne pomôže zredukovať 211-tisícovú armádu dlhodobo nezamestnaných.

01.07.2014 17:00
Profesia Days, práca, zamestnanie Foto: ,
Na pracovnom veľtrhu Profesia Days sa stretlo veľa záujemcov o prácu.
debata (15)

Návrh má širokú podporu ekonómov, analytikov, sociológov, politikov, firiem aj odborárov. Kabinet plánuje motivovať ľudí bez práce začať pracovať zvýšením čistého príjmu aj o vyše 90 eur za mesiac.

Prečítajte si komentár Petra Javůrka Kto chce psa biť.

Nezamestnaný bude môcť po získaní práce naďalej dočasne poberať sociálnu dávku 61,60 eura a aj o 30 eur mesačne si ľudia s najnižšími platmi polepšia po znížení odvodov. Firmám pritom mzdové náklady nestúpnu. Ušetriť môžu aj na zľavnenom cestovaní vlakom do práce.

Pre nízku minimálnu mzdu majú dnes viaceré domáce firmy problém nájsť dostatok ľudí na pomocné práce na stavbe, v kuchyni, ale aj v textilnom priemysle či pri montovaní káblových zväzkov. Kým teraz je čistá minimálna mzda 305 eur mesačne, po novom môže pôvodne nezamestnaný občan mesačne dostávať v čistom takmer 400 eur. To môže rozbehnúť trh práce aj v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou, kde sa práca často nájde, ale za nízku mzdu a ľudia si po prepočítaní dávok často povedia, že pracovať sa im neoplatí.

„Nájsť jedného zamestnanca vykonávajúceho pomocné práce na stavbe nám trvalo približne týždeň. Určite by sme niekoho so skúsenosťami našli rýchlejšie, ak by sme mu za vykonanú prácu mohli ponúknuť viac ako len minimálnu mzdu,“ povedal Stanislav Kasan, štatutárny zástupca Združenia na záchranu hradu Revište. V Žarnovici je pri nezamestnanosti 18,49 percenta bez práce 2¤411 ľudí. Ešte väčší problém majú firmy s hľadaním zamestnancov v mestách s rozvinutým priemyslom. Prevádzkar reštaurácie v Žiline denníku Pravda potvrdil, že človeka ochotného pracovať ako pomocná sila v kuchyni za minimálnu mzdu hľadá najmenej mesiac.

„Ak si firma môže dovoliť zamestnancom vyplácať minimálnu mzdu, hlavne v okresoch s nižšou nezamestnanosťou má problém nájsť dostatok ľudí,“ povedal Martin Hošták, tajomník Republikovej únie zamestnávateľov. Lákať na vyššie platy si podniky dovoliť nemôžu, lebo v tom prípade by ich výrobky nedokázali konkurovať napríklad produkcii z lacného Rumunska. Na trhu práce tak často bez zásahu štátu získajú vyššie platy len kvalifikovaní zamestnanci. „Zvýšenie čistého príjmu zamestnancov s minimálnou mzdou bez zaťaženia firiem určite zvýši ochotu ľudí pracovať,“ pokračoval Rastislav Machunka, prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR.

Podľa analýzy trhu práce od Rady pre rozpočtovú zodpovednosť nárast v čistej mzde výrazne zvyšuje pravdepodobnosť ekonomickej aktivity človeka. Pri minimálnej mzde 305 eur v čistom je podľa analýzy ochotných na Slovensku pracovať priemerne 8 z 10 žien so základným vzdelaním, ale prácu za 500 eur by prijalo už 90 percent žien s nízkym vzdelaním. „Ľuďom s nižším vzdelaním, ženám a starším stačí aj slabší impulz. Práve na nich by sa preto mohla sústrediť pozornosť politikov,“ povedal začiatkom tohto roka po zverejnení štúdie Michal Horváth, člen rozpočtovej rady. Horváth je rešpektovaný ekonóm. Znížiť odvody pre ľudí s nízkymi príjmami odporúča aj Medzinárodný menový fond či Európska komisia.

Reformu však treba dobre nastaviť. „Minimálne mzdové náklady sú dnes na Slovensku o 60 eur vyššie ako v Českej republike, problém vysokej nezamestnanosti sa tak nepodarí vyriešiť, kým nepristúpime k zníženiu minimálnych mzdových nákladov formou znižovania sociálnych odvodov,“ upozornil Ján Dinga, analytik Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy. Ministerstvo financií počíta aj s možnosťou znižovania sociálnych odvodov. „V zásade rast minimálnej mzdy môžeme dosiahnuť znížením zdravotných alebo sociálnych odvodov. Momentálne vyberáme z viacerých variantov znižovania odvodov a konkrétne riešenie predstavíme až po dohode s ministerstvom práce,“ povedal minister financií Peter Kažimír. Okrem zvýšenia čistého príjmu ľudí sa podľa ministra v niektorých prípadoch zníženie odvodov prejaví aj poklesom ceny práce pre zamestnávateľov.

Analytici spolu s firmami tak podporujú znižovanie odvodov, ale chýba im detailné predstavenie navrhovaných riešení, doplnené o dosahy na štátny rozpočet. „Zníženie odvodov by vo všeobecnosti mohlo byť dobrým faktorom, najmä ak by sa nezvyšovali náklady pre zamestnávateľov. Rizikom by boli výpadky v Sociálnej poisťovni minimálne pri existujúcich zamestnaných,“ povedal hlavný analytik ČSOB banky Marek Gábriš. Ministerstvo financií totiž zatiaľ len zverejnilo, že zvyšovanie platov nízko príjmových skupín bude stáť 170 miliónov eur. „Rovnako zvýšenie zliav pri cestovaní alebo ich rozšírenie by mohlo podporiť mobilitu trhu práce, ale zrejme veľmi pravdepodobne prinesie výpadok v štátom vlastnených dopravcoch. Je hlavne na vláde, aby priniesla prepočty a dopadové štúdie,“ uzavrel Gábriš.

© Autorské práva vyhradené

15 debata chyba
Viac na túto tému: #práca #zamestnanie