V chudobných regiónoch práce niet, ľuďom sa však za prácou cestovať nechce

Viac ako dva milióny nových zamestnancov hľadajú firmy prostredníctvom celoeurópskej databázy voľných pracovných miest. Už tradičným problémom sa stáva nesúlad medzi zručnosťami, ktoré požadujú podniky, a kvalifikáciou, ktorou disponujú uchádzači o prácu.

17.06.2014 18:00
železnice, vlak, ľudia, cestovanie Foto: ,
Ilustračné foto
debata (12)

Medzi ponukami sú však aj na slovenské pomery dobre platené nízkokvalifikované zamestnania maliarov, pomocníkov v sklade, umývačov riadu či predavačov.

„Po skončení vysokej školy som mal možnosť pracovať ako sociálny pracovník v Bratislave za štyristo eur mesačne. V hlavnom meste by som polovicu platu minul len na prenájom izby,“ uviedol Juraj Mikula z Považskej Bystrice. Po skončení školy sa tak rozhodol prioritne hľadať prácu v rodnom meste. „Ak si doma do pol roka nič nenájdem, pôjdem pracovať do zahraničia,“ dodal Mikula.

„Je veľký počet ľudí, ktorí nie sú ochotní za prácou cestovať, a to aj v rámci vlastného štátu,“ uvádza Európska komisia (EK) v hodnotiacej správe o mobilite pracovnej sily na Slovensku. Ľudí od dochádzania za prácou najčastejšie odrádza drahé cestovné a vysoké náklady za nájom.

Kým časť obyvateľov nie je ochotná opustiť rodné mesto, druhá bez problémov pracuje v zahraničí či v prípade mladých ľudí zostáva po skončení vysokej školy pracovať v Bratislave. „V prípade okresov s vysokou nezamestnanosťou je problém v tom, že ľudia nemajú kam a ako dochádzať za prácou. Šetrenie na verejnej doprave prinieslo, že do mnohých dedín prídu autobusy len ráno a večer a ľudia sa tak nemajú ako dostať na popoludňajšiu zmenu,“ upozornila sociologička Slovenskej akadémie vied Monika Čambalíková.

Čoraz viac ľudí tak postupom času stráca ochotu hľadať zamestnanie a stávajú sa z nich dlhodobo nezamestnaní. „Rastie miera pasivity a rezignácie, keď až 12,4 percenta mladých nezamestnaných v Európskej únií malo záujem o prácu, ale prestali si ju hľadať,“ upozorňuje EK. Brusel sa snaží motivovať ľudí dochádzať za prácou prostredníctvom peňazí z Európskeho sociálneho fondu. Na Slovensku preto úrady práce vyplácajú ľuďom príspevok na dochádzku za prácou, presťahovanie či pracovný pohovor. O podporu sa môžu uchádzať aj firmy poskytujúce dopravu vlastným zamestnancom.

V praxi najviac ľudia využívajú preplácanie dopravy do práce a naspäť domov. „Príspevok sa poskytuje na úhradu cestovných výdavkov na dopravu hromadnými dopravnými prostriedkami, najviac v sume 135 eur mesačne v závislosti od vzdialenosti miesta výkonu zamestnania od miesta trvalého pobytu alebo od miesta prechodného pobytu zamestnanca,“ priblížil hovorca ministerstva práce Michal Stuška. V prípade, ak sa ľudia rozhodnú natrvalo presťahovať bližšie k svoj práci, úrady práce im po vyplnení žiadosti jednorazovo vyplatia 1 327,76 eura. Jedinou podmienku je, že nezamestnaní sa pre získanie nového zamestnania musia presťahovať minimálne 50 kilometrov od svojho pôvodného bydliska.

Európska únia na Slovensku spolufinancuje aj rôzne projekty pomáhajúce nájsť prácu ľuďom s telesným postihnutím. Viac možností sa otvorilo napríklad hluchonemému Máriovi po absolvovanie špeciálneho počítačového kurzu. Mário do pracovného života vstúpil ako krajčírsky učeň, ale po nadobudnutí nových zručností začal hľadať prácu cez internet a dnes pracuje ako operátor na montážnej pracovnej linke.

seriál Slovensko v Európe

© Autorské práva vyhradené

12 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #migrácia #zamestanosť #Slovensko v Európe #seriál Pravdy a ZEK