Úradníkom hrozí zmrazenie platov

, 17.08.2013 07:00
úrad, kataster, úradník
Štátnym zamestnancom od úradníkov po učiteľov hrozí pre rastúci dlh Slovenska zmrazenie platov. Autor: ,

Pre takmer tristopäťdesiattisíc zamestnancov verejného sektora bude najbližšie dva roky extrémne ťažké vybojovať si zvýšenie platov.

Tento rok štát pláta dieru v rozpočte aj plošným znižovaním ich platov o 5 percent. V roku 2015 do hry pre zmenu vstúpi tzv. dlhová brzda, ktorá pre učiteľov, sestričky či zamestnancov mestských úradov môže znamenať zmrazenie miezd. Slovensko totiž pre rýchly rast celkového dlhu už v budúcom roku splní podmienky na druhé najvážnejšie aktivovanie dlhovej brzdy.

„Priestor na úspory v štátnom rozpočte je ďaleko vyšší ako zhruba 300 miliónov eur výdavkov, ktoré by museli byť viazané v roku 2015,“ povedal Radovan Ďurana, analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz. Pri vládou odmietanom zvyšovaní daní či obmedzovaní investícií podporujúcich hospodársky rast sú najviac pravdepodobnými riešeniami pre nájdenie chýbajúcich peňazí dividendy zo štátnych podnikov, privatizácia prebytočného majetku a zmrazovanie platov štátnych zamestnancov. „Šetrenie by sa zrejme nevyhlo ani mzdovým nákladom,“ zhodnotil Martin Baláž, analytik Slovenskej sporiteľne.

Ministerstvo financií počíta v predstavenom rozpočte v roku 2015 s úsporami 396,3 milióna eur. „V tejto súvislosti je veľmi predčasné hovoriť o konkrétnych opatreniach a ich dopade na obyvateľstvo,“ povedal hovorca ministerstva financií Radko Kuruc. Určité dosahy na ľudí pre prichádzajúce aktivovanie dlhovej brzdy cítia napríklad už dnes odbory pri rokovaniach o zvyšovaní minimálnych platov. „Z rokovaní tripartity vieme o tom, že úradníci prepočítavajú, aký dopad bude mať na verejne financie zvyšovanie minimálnej mzdy. Dosiahnutie valorizácie nad štyri percentá budeme považovať za úspech,“ uviedol predseda odborového zväzu Kovo Emil Machyna.

Od minimálnej mzdy totiž závisia napríklad aj príplatky za prácu v noci, rizikovom prostredí či minimálny hodinový plat zamestnanca pracujúceho na dohodu. Vyššie náklady na platy ľudí zároveň zvyšujú celkový dlh Slovenska. Ministerstvo práce aj z tohto dôvodu navrhuje zvýšenie minimálnej mzdy o 2,4 percenta na 345,9 eura. Kým odbory v úvode rokovaní požadovali až osempercentný rast najnižších platov a zamestnávatelia kontrovali valorizáciou o rovnú nulu.

Štátu môže pri plánovanom šetrení pomôcť najmä potvrdenie ohláseného skončenia v krízy v Európe. Vyšší dopyt po slovenských výrobkoch sa totiž premietne nielen do zvyšovania ziskov súkromných firiem, ale aj vyššieho výberu daní. Celkový dlh Slovenka by mal kulminovať v roku 2014 na úrovni 56,9 percenta HDP a v ďalších rokoch sa počíta s jeho poklesom na hodnotu 56,5 percenta HDP. Ak by totiž dlh prekročil hranicu 57 percent HDP, muselo by ministerstvo financií zatiahnuť dlhovú brzdu a pripraviť vyrovnaný rozpočet, čo sa v histórií Slovenska ešte nikdy nestalo.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#mzda #plat #rozpočet #úradníci
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk