Za prácu v noci ľudia dostanú viac peňazí

Súčasný boj o rast budúcoročnej minimálnej mzdy ovplyvní nielen príjmy ľudí s nízkymi platmi.

09.08.2013 11:00
Euro, peniaze, plat, mzda Foto:
Ilustračné foto
debata (22)

S napätím môžu výsledok očakávať aj desaťtisíce ľudí pracujúcich v nepretržitých prevádzkach. Výška príplatku za prácu v noci totiž dosahuje 20 percent práve z minimálnej hodinovej mzdy, ktorá je tento rok stanovená na 1,941 eura. So zmenou minimálneho mesačného platu, ktorý je teraz 337,70 eura v hrubom, sa upraví aj najmenšia hodinová mzda.

Foto: Pravda
vývoj minimálnej mzdy

„Rast príplatku za prácu v noci z dôvodu zvyšovania minimálnej mzdy zasiahne veľa slovenských firiem,“ povedal Juraj Borgula, hlavný vyjednávač Zväzu strojárskeho priemyslu Slovenskej republiky. Podniky totiž nerady dávajú ľuďom vyššie príplatky, ako stanovuje zákon. Taká je aj skúsenosť odborárov z firmy zo stredného Slovenska, ktorá pôsobí v automobilovom priemysle a zamestnáva 1 600 ľudí.

„Podnik tu pôsobí viac ako desať rokov a až pri tohtoročnom kolektívnom vyjednávaní sa nám podarilo dosiahnuť vyššie nočné príplatky, ako stanovuje zákon,“ povedal šéf miestnej odborovej organizácie. Ten si pre dohodu so zamestnávateľom neželal pred podpisom novej kolektívnej zmluvy zverejniť meno podniku.

Od výšky minimálnej mzdy sa tiež odvíja príplatok za prácu v škodlivom prostredí či minimálny hodinový plat zamestnanca pracujúceho na dohodu. „Približne až štyridsať rôznych platieb závisí od výšky minimálnej mzdy,“ pokračuje Borgula. Zamestnávatelia dlhodobo upozorňujú, že príliš veľké zvyšovanie minimálnej mzdy pri firmách závislých najmä od ceny práce bude viesť k presunu firiem do zahraničia. „Pre odbory či vládu je jednoduché požadovať zvýšenie minimálnej mzdy, lenže práve podnikatelia sú tí, čo to musia celé zaplatiť,“ upozornil Borgula.

Odbory zas argumentujú príliš veľkým odlevom zisku do zahraničia či tým, že pracujúci ľudia by nemali žiť v chudobe. Podľa údajov Národnej banky Slovenska odlev firemných ziskov do zahraničia za posledných desať rokov dosiahol už 19,5 miliardy eur. „Keď firmy nechcú tieto peniaze investovať na Slovensku, nech aspoň dobre zaplatia ľudí, bez ktorých by ho nevytvorili,“ uviedol predseda odborového zväzu Kovo Emil Machyna.

V tomto roku je mesačná výška minimálnej mzdy stanovená v zákone na úrovni 337,70 eura v hrubom. Zákon tiež pamätal na ľudí pracujúcich len pár hodín v mesiaci, pre ktorých stanovil minimálnu výšku hodinovej mzdy na úrovni 1,941 eura. Pri rokovaniach o budúcoročnom zvyšovaní minimálnej mzdy požadovali odbory rast o osem percent, firmy žiadali nulu a ministerstvo práce navrhlo rast o 2,5 percenta.

Zamestnávatelia ani odbory nepočítajú s dohodou, a tak o konečnom raste minimálnej mzdy bude musieť rozhodnúť vláda. „Za úspech budeme považovať, ak vláda zvýši minimálnu mzdu najmenej o štyri percentá,“ dodal Machyna. Aj zamestnávatelia počítajú s tým, že ľavicový Smer nakoniec zvýši návrh ministerstva práce, ktorý v úvode rokovaní počítal s rastom o 2,5 percenta. „Minimálna mzda musí motivovať k práci a zároveň zabezpečiť schopnosť zamestnanca uživiť sa odmenou za prácu, ktorú riadne vykonáva,“ tvrdí hovorca ministerstva práce Michal Stuška.

Štát od výraznejšieho zvyšovania minimálnej mzdy môže odrádzať zákon o dlhovej brzde, keďže rast platov štátnych zamestnancov by mal negatívny dosah na verejne financie. Na druhej strane Sociálna poisťovňa bude mať zvýšený príjem z odvodov za zamestnancov pracujúcich za minimálnu mzdu. „Uvážené zvyšovanie minimálnej mzdy, ak sa nedotkne zamestnanosti, má vždy celkový pozitívny vplyv na verejné financie, najmä príjmy poisťovní,“ uzavrel Stuška. Konkrétne prepočty dosahov sa však ešte len plánujú urobiť.

© Autorské práva vyhradené

22 debata chyba
Viac na túto tému: #práca #minimálna mzda #zamestnanie