Označiť za „vinníkov“ najmä nový Zákonník práce a vládne daňové opatrenia, ako sa spomína v mnohých mediálnych výstupoch, je nepresné a povrchné. Podstata je totiž úplne niekde inde. Hlbšie analýzy ukazujú, že ak by sa aj Zákonník práce nezmenil viac v prospech zamestnancov a neprospech firiem a konsolidácia verejných financií by prebiehala inak (škrtať by musela každá vláda), počet ľudí bez práce by na Slovensku raketovo narástol aj tak.
Nezamestnanosť vlani vzrástla o 1,1 percentuálneho bodu, na 14,7 percenta, z toho len od septembra do decembra o 0,7 percentuálneho bodu. V januári tohto roka následne miera nezamestnanosti stúpla na 14,9 percenta. Na jeseň 2012 sa na Slovensku stretli viaceré faktory. Priemysel na tom bol pre dôsledky dlhovej krízy v eurozóne výrazne horšie ako rok predtým, odznel efekt letných sezónnych prác, automobilky prestali naberať nových ľudí a navyše vlaňajšia jeseň sa porovnávala s jeseňou 2011, keď najmä bratislavský Volkswagen robil veľké nábory na výrobu ďalších modelov áut.
Foto: Pravda
„Hlavným dôvodom pesimistického vývoja nezamestnanosti, ktorému sa dalo v uplynulom roku len ťažko vyhnúť, bol neduživý vývoj v priemyselnej výrobe, v ktorej sedem z trinástich odvetví už vlani pociťovalo podobnú situáciu, aká bola oveľa viditeľnejšia na porovnateľných susedných trhoch v Maďarsku a v Česku, ktoré sa už vlani ocitli v recesii,“ opisuje analytik Sberbank Vladimír Vaňo. Priemyselná výroba sa na slovenskej zamestnanosti podieľa viac než štvrtinou a je v dominantnej miere závislá od externého dopytu, ktorý sa počas vlaňajška zhoršoval.
Podľa neho sa tak splnili skoršie varovania, že pri hodnotení vyhliadok domáceho priemyslu sa treba pozerať k porovnateľným susedom, ktorí sa už vlani ocitli v recesii. „V Maďarsku priemysel po prvý raz medziročne oslabil už vlani v januári a v novembri sa jeho pokles prehĺbil až na –7,1 %. V Česku zaznamenal priemysel prvý medziročný mínus už vlani v máji a v decembri sa jeho prepad prehĺbil až na –12,5 %, čo bol najhorší výsledok od júla 2009,“ upozorňuje Vaňo.
Efekt sezónnosti ukázal, že problém s prepúšťaním bol už vlani na jar a v lete, aj keď na štatistikách podľa porovnateľnej metodiky ho videli len odborníci. „Sezónne vplyvy prispeli k tomu, že od marca do augusta 2012 sa miera registrovanej nezamestnanosti znížila o pol percentuálneho bodu, na 13,19 %. Podobne pomohli priaznivé sezónne vplyvy dočasne znížiť mieru nezamestnanosti aj v lete 2010 (o 0,69 %). Počas rokov ,hojnosti‘ 2000 až 2008 sme medzi jarou a letom boli svedkami v priemere takmer trojnásobne vyššieho poklesu nezamestnanosti než vlani,“ zdôrazňuje Vaňo. Nebyť priaznivých sezónnych vplyvov, ktoré boli slabšie než zvyčajne, o vlaňajšom vývoji registrovanej nezamestnanosti by bolo podľa analytika „adekvátnejšie hovoriť ako o postupnom náraste. Len na jeseň bol po odznení sezónnych vplyvov viditeľnejší“.
Na tento rok analytici už skoky v nezamestnanosti neočakávajú. Predpokladá sa stagnácia či mierny rast s ohľadom na to, či príde v Európe ekonomické oživenie v druhom polroku, alebo až koncom roka.