Plán, s ktorým vláda podľa informácií Pravdy počíta, je, že najvyšším manažérom s hrubým platom od 3 850 eur mesačne výrazne stúpnu dane aj odvody.
Teraz takýto manažér berie v čistom 2 827 eur a po raste daní a odvodov by sa mu čistý príjem znížil o desatinu asi na 2 500 eur. Zmeny v odvodoch by zároveň znamenali, že ak by chcela firma udržať jeho pôvodný hrubý plat, musela by štátu na odvodoch platených zamestnávateľom odviesť dodatočne 375 eur za mesiac. Kým manažér by po novom platil 25-percentnú daň z príjmu, zamestnancovi s príjmom do tritisíc eur by zostala daň 19 percent.
Vyššie odvody by znamenali, že čistý príjem by začal klesať už ľuďom s hrubým platom nad 1 153 eur. Pracovník s príjmom 1 500 eur by bral v čistom menej mesačne o štyri eurá a zamestnanec s príjmom 2 500 eur by dostal na ruku menej o 22 eur. Zároveň by platilo, že pri poklese čistých platov by rástli odvodové náklady zamestnávateľa v prvom prípade o šesť eur a v druhom o 41 eur mesačne.
Išlo by o výsledok zjednotenia odvodových stropov na poistenie súvisiace so starobou a zdravím. Stropy by sa zdvihli na päťnásobok priemernej mzdy – 3 850 eur, kým napríklad pri nemocenskom poistení sú teraz na úrovni 1,5–násobku platu.
Kabinet zároveň zvažuje zvýšiť postupne minimálne odvody pre živnostníkov asi o 15 eur mesačne a skrátiť živnostníkom s vyššími príjmami paušálne výdavky. Súčasných 800–tisíc dohodárov má časom začať platiť odvody a vyšší príjem si vláda sľubuje aj z dividend ľudí, ktorí vlastnia akcie. Nie je jasné, či sa zmení strop zdravotných odvodov z dividend vo výške 2 700 eur, alebo sa zavedie percentuálna sadzba.
Vláda tvrdí, že pri zamestnancoch ide z hľadiska hlavných dosahov o tri percentá ľudí s vyššími príjmami. Pri dohodároch a živnostníkoch sa pripravuje najmä riešenie problému s ich budúcimi nízkymi penziami. Zamestnávateľom prekážajú zmeny v daniach a odvodoch pre zamestnancov.
„Zmeny v odvodových stropoch by znamenali výrazné náklady na strane zamestnávateľov. V prípade daní máme ambíciu, aby sa hranica vyššieho zdanenia posunula čo najviac hore alebo, aby to nebolo vôbec,“ hovorí šéf Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Rastislav Machunka. Viac sa mali pôvodne zdaňovať ľudia s príjmom od 2 750 eur mesačne, po novom sa hovorí skôr o hranici od tritisíc eur.
Podľa Machunku sú spomínané zmeny z hľadiska dosahov väčšie ako vládny zámer zvýšiť daň z príjmov právnických osôb z 19 na 23 percent. Pri tomto opatrení štát počíta s príjmom do rozpočtu na úrovni vyše 360 miliónov eur ročne.
Opozícia namieta, že zdanenie bohatých je trest za úspech. Premiér Robert Fico, naopak, tvrdí, že práve bohatší by mali byť v čase nutných úspor solidárnejší. Premiér chce, aby viac napĺňali štátnu kasu bohatí, kým minulá vláda cez spotrebné dane vyberala viac peňazí od všetkých. Zamestnávatelia uznávajú, že Fico má právo na zväčšenie progresivity.
„Vláda chce na základe politického mandátu zaviesť progresívnu daň, ale výška stropov, hranica zdanenia a úroveň vyššej sadzby sú zatiaľ otvorené. V rokovaniach budeme pokračovať v utorok,“ dodal Machunka.
Ak by vláda získala od zamestnancov, podnikateľov a živnostníkov vyše 300 miliónov eur ročne, úsporný balíček na tento a budúci rok by bol vyskladaný. Za rok a pol chce vláda získať 1,8 miliardy eur. Od bánk a regulovaných podnikov by štát za dané obdobie mal dodatočne získať 375 miliónov eur, zvažovaným zoštátnením fondu ochrany vkladov 200 miliónov, z druhého piliera by mohlo prísť až 500 miliónov, cez vyššiu daň z príjmu právnických osôb 360 miliónov a uvažované ponechanie koncesionárskych poplatkov by dalo 160 miliónov eur. Viac sa majú zdaniť aj cigarety a alkohol. Úspory na strane vlády sa zatiaľ nevyčíslili.