Platy v Kórei dvíha hore aj rivalita medzi najväčšími firmami. V minulosti sa zarábalo najviac v Samsungu. Teraz je to inak. „Podľa informácií z médií ľudia u nás zarábajú viac ako v Samsungu a ročný príjem robotníkov sa pohybuje na úrovni osemdesiat až deväťdesiat miliónov wonov,“ povedal Michael Rhee zo závodu Kie v meste Hwasung.
Samsung aj Kia sú firmy ovládané dvoma rodinami. Výrobca elektroniky je vlastnený rodinou Lee, aj keď sa v ňom zarába menej, minulý rok obratom predbehol i automobilové závody Hyundai a Kia, ktoré patria konkurenčnej rodine Chung.
Kým na Slovensku nie je pre všetkých ľudí snom pracovať práve v automobilovom či elektrotechnickom priemysle, v Kórei je to inak. „Pracovať pre Kiu, Hyundai, ale aj Samsung je v Kórei prestížnou záležitosťou a veľa mladých ľudí túži získať zamestnanie v týchto podnikoch,“ hovorí Slovenka žijúca v Soule Lucia Dopiriaková.
Pri spomienkach na začiatky sa jej vybavujú rôzne reakcie slovenských a kórejských priateľov. „Po nástupe do Hyundai Motor Group mi z domova písali: neboj, ty si šikovná a určite si časom nájdeš niečo lepšie,“ spomína Dopiriaková. Kým reakcie kórejských priateľov boli: to je úžasné, gratulujeme, veľa úspechov.
Súperenie Kie a Samsungu
Samsung v Kórei vyrába už i osobné automobily a súperenie rodín vidieť i na postojoch zamestnancov. „Napriek nižšiemu obratu, čo sa týka výšky platov, je závod Hyundai na prvom mieste, Kia na treťom a Samsung až na siedmom,“ dodal Rhee.
V krajine ázijského tigra patrí zamestnanie pre domáce automobilky medzi najlepšie platené pracovné miesta. V Južnej Kórei sa na jedno pracovné miesto v automobilke Kia i pri nízkej štvorpercentnej nezamestnanosti hlási približne dvesto ľudí. Na porovnanie – v Žiline sa pri poslednom nábore na tretiu zmenu hlásilo na jedno miesto dvadsať ľudí a priemerné hrubé mzdy slovenských robotníkov sú na úrovni tisícsto eur za mesiac.
Dobré správy z Kórey do Žiliny
Pre zamestnancov v žilinskej Kii sú najdôležitejšími informáciami z Kórey tohtoročné plány predaja automobilov v Európe. „V roku 2012 chceme dosiahnuť na európskom trhu 22,8–percentný rast, čomu zodpovedá predaj 356–tisíc automobilov,“ povedal viceprezident koncernu Kia Motors Corporation Thomas Oh.
Kórejské vedenie počíta s plným využitím 300–tisícovej výrobnej kapacity žilinského závodu. Úspech má na klesajúcom európskom trhu zabezpečiť najmä predaj nového modelu Kia ceéd. V najbližších dvoch rokoch sa však neplánuje rozširovanie výroby a prijímanie nových zamestnancov. „Zatiaľ nie je v našich plánoch rozširovanie výrobných kapacít a chceme sa hlavne zameriavať na zvyšovanie kvality a stabilizáciu nášho postavenia na trhu,“ dodal Oh.
Cieľom automobilky je dostať sa u európskych zákazníkov medzi najžiadanejšie značky. Obľúbenosť vozidiel medzi Európanmi má podporiť i reklama na futbalovom šampionáte Euro 2012. Na starom kontinente Kia zatiaľ neplánuje preraziť predajom luxusných automobilov. Limuzína pod názvom K9 od nemeckého dizajnéra Petra Schreyera sa zatiaľ predáva len na kórejskom trhu.
Zamestnanci často neštrajkujú
Na rozdiel od Slovenska sú všetci kórejskí robotníci organizovaní v odboroch a posledný štrajk v závode v meste Hwasung bol pred dvoma rokmi. Fabrika nachádzajúca sa tesne pri pobreží Žltého mora zamestnáva 14–tisíc pracovníkov a ročne dokáže vyrobiť 600–tisíc automobilov.
Pracovný čas kórejského robotníka je desať hodín denne vrátane dvoch hodín nadčasov a ľudia pracujú na dve zmeny päť dní v týždni. Na porovnanie – žilinský závod Kie dokáže s tritisíc zamestnancami vyrobiť za rok 300–tisíc automobilov a slovenskí robotníci do zavedenia tretej zmeny tiež pracovali nadčasy. „Dovolenku si väčšinou neberieme a ľudia sa jej vzdávajú v prospech firmy,“ hovorí kórejský manažér Michael Choo, šéf komunikácie v Kia Motors Corporation. Pravda je, že manažéri majú dovolenku vrátenú v prospech firmy veľmi dobre zaplatenú, no bežní zamestnanci naplno využívajú dvadsať voľných dní do roka.
Úcta k nadriadeným aj po práci
Pre kórejskú ekonomiku je typická väčšia úcta k nadriadeným a na ulici sa zamestnanec bežne so šéfom pozdraví poklonením. Symboly nadriadenosti a podriadenosti vidieť i na stavbe domov. V roku 1998 prebral závod Hyundai pod seba dovtedy konkurenčnú Kiu. V administratívnom centre obidvoch automobiliek je tak budova Hyundai o jedno poschodie vyššia ako budova Kie.
Kórejci sú veľkí patrioti, a tak 80 percent domáceho trhu automobilov ovládajú práve tieto dve automobilové značky. Mobilné telefóny v rukách ľudí sú zas prevažne značky Samsung.
Drahé byty, lacná doprava
Vysoké platy majú i odvrátenú stránku a v hlavnom meste Soul je vlastné bývanie ťažko dostupné i vysokým manažérom. „V centre mesta sa apartmány bežne predávajú za milión eur,“ dodal Choo. V porovnaní so Slovenskom sú vyššie i ceny bežných tovarov. Napríklad šesť párkov v bežnej samoobsluhe stojí 4,5 eura, dvojlitrová kola 3,6 eura a štvorkilový prášok na pranie 6,6 eura.
Prekvapujúco lacná je doprava – polhodinová jazda taxíkom vyjde na 15 eur. Dôvodom je i vládna podpora pre taxíky, ktoré jazdia na LPG, lacnejšom o 30 percent v porovnaní s benzínom, a vodič pri kúpe úsporného vozidla dostane od štátu i dotáciu takmer tri milióny wonov čo je približne dvetisíc eur. Vozidlá jazdiace na LPG si pritom v Kórei môžu kúpiť len taxi služby, autoškoly a telesne postihnutí.
Cestu redaktora hradila spoločnosť Kia Motors Slovakia