Podniky sú pri náboroch opatrné, keďže sa očakáva nástup recesie. K neistote prispelo aj otáľanie politikov pri riešení dlhovej krízy, pre ktoré od augusta padali akciové trhy. Úspory ľudí sa tým znehodnotili, čo zníži spotrebu a následne aj výrobu vo fabrikách.
Kým v druhom štvrťroku firmy na portáli profesia.sk hľadali takmer 29–tisíc ľudí, o niekoľko mesiacov neskôr počet ponúk klesol na necelých 27–tisíc. Nájsť prácu je už prekvapujúco ťažšie aj v sektore informačných technológií, v ktorom ubudlo 433 voľných miest. Ponúk je menej aj v oblasti cestovného ruchu a stavebníctva. Ako jedny z mála naberajú ľudí len automobilky. Kým ponúk pracovať ubúda, rady nezamestnaných sa od júna do septembra rozšírili o takmer 8–tisíc ľudí na 390–tisíc.
Ak už aj podniky prácu majú, vyhýbajú sa trvalému zamestnaniu. „Napríklad firmy, ktorých produkcia smeruje na najdôležitejší nemecký trh, sa spoliehajú predovšetkým na personálny lízing a váhajú s naberaním zamestnancov do svojich kmeňových stavov,“ uvádza šéf Trenkwalderu Luboš Sirota.
Podľa Sirotu sa situácia zlepšovať nebude. „Viaceré spoločnosti už pociťujú pokles objednávok, čo sa prejavuje aj v ich opatrnejšom prístupe k naberaniu nových ľudí,“ dodáva Sirota, ktorý predpokladá, že výraznejší pokles nezamestnanosti smerom k desiatim percentám je v tomto období nereálny.
Slovensko pritom už v súčasnosti zápasí s najväčším počtom ľudí bez práce od roku 2005. Septembrová miera nezamestnanosti sa vyšplhala na 14,6 percenta.
Podľa šéfk y spoločnosti Profesia Ivany Molnárovej majú výrobné firmy obavy z možných dôsledkov druhej vlny krízy v Európe a zo zníženia spotreby i dopytu na trhu. „Viaceré spoločnosti ohlasujú vyčkávanie s náborom nových zamestnancov v súvislosti s celkovou ekonomickou situáciou,“ zdôvodňuje Molnárová.
Jednou z firiem, ktorá prispela k poklesu počtu zamestnaných ľudí vo výrobe elektroniky, je napríklad Hansol. Zavretie fabriky pri Voderadoch neďaleko Trnavy, ktorá produkovala súčiastky pre neďaleký Samsung, pripravilo o prácu asi 1 400 ľudí. Dôvodom bola nepriaznivá situácia na medzinárodných trhoch.
Počet pracovných ponúk klesol v treťom štvrťroku aj v odvetví cestovného ruchu. Molnárová to zdôvodňuje štandardným výkyvom, ktorý spôsobilo sezónne zvýšenie počtu turistov a dovolenkárov. „Počet ponúk do oblasti cestovného ruchu je štandardne najvyšší v druhom polroku, firmy totiž vtedy zvyknú naberať nových zamestnancov. Pokles v treťom kvartáli zodpovedá štandardným výkyvom v tomto odvetví aj v iných rokoch,“ vraví šéfk a Profesie.
Jedným z mála odvetví, v ktorých zamestnanosť stúpa, je automobilový priemysel. Je to aj vďaka spúšťaniu výroby nových modelov, keď napríklad bratislavský Volkswagen zavádza výrobu mestského auta Up!. V ďalšom z pilierov slovenskej ekonomiky, v elektrotechnickom priemysle, však zamestnanosť stagnuje.
Podobne je na tom aj stavebníctvo, ktoré sa v poslednom roku drží na porovnateľnej úrovni v druhom aj treťom štvrťroku tohto roka. Potešiteľné sú však aspoň medziročné údaje Profesie o počte voľných miest v odvetví. „V treťom štvrťroku 2011 vidíme oproti rovnakému obdobiu vlaňajška nárast o viac ako pätinu. Stavebníctvo v období pred dvomi rokmi však kleslo veľmi výrazne – približne o polovicu, čiže v súčasnosti ešte len veľmi pomaly rastie k predchádzajúcim úrovniam,“ spresňuje Molnárová.
Napriek tomu sa však celkové očakávania zamestnávateľov začali zhoršovať, čo dokazuje nedávno zverejnený prieskum spoločnosti Deloitte. Podľa prieskumu medzi 34 najvyššími manažérmi firiem zo všetkých odvetví totiž od jesene 2009 väčšina šéfov firiem bola naladená optimisticky a v druhom štvrťroku takmer polovica z nich očakávala výrazné alebo mierne zvyšovanie počtu zamestnancov. Pri aktuálnom prieskume sa to však zmenilo v neprospech zamestnancov, keď sa k očakávaniam nárastu zamestnanosti prikláňa už necelá tretina oslovených manažérov.