Dočasné zmluvy ničia celú generáciu

S čerstvým vysokoškolským diplomom v ruke dúfala 24–ročná Španielka Sylvia v lepší osud. Už dva mesiace pracuje na dočasnú zmluvu za 300 eur mesačne. Vyhliadky na stále zamestnanie sú vzdialené, nemá na samostatné bývanie a strava a cestovné zhltnú celý jej plat.

22.10.2011 06:01
Podpis, zmluva, zamestnanie Foto:
Ilustračné foto
debata

Sylvia sa však nesťažuje a svoju súčasnú prácu pokladá za požehnanie. „Od malička ma rodičia povzbudzovali, aby som vyštudovala vysokú školu. Teraz som vďačná za akúkoľvek prácu. Z ročníka v škole, kde nás bolo tridsať, som ja tá šťastnejšia,“ tvrdí. Svoje priezvisko však prezradiť nechce, aby nemala problémy v zamestnaní.

Nezamestnanosť medzi španielskou mládežou prevyšuje 40 percent. Všeobecná nezamestnanosť 20 percent je najvyššia v Európskej únii. Preto na začiatku svojej pracovnej kariéry mladí ľudia berú hocijakú prácu, len aby sa uchytili.

Veľmi podobná situácia je v Portugalsku a Taliansku. Ľudia pracujú na zmluvy na dobu určitú, ktoré boli kedysi bežné v turistickom priemysle, poľnohospodárstve a stavebníctve. Zmluvy na dobu určitú má štvrtina Španielov a Portugalcov, kým celoeurópsky priemer je len 14 percent. V Španielsku, Portugalsku a Taliansku tak vznikol „podvojný“ systém.

Ľudia stredného veku majú stále zamestnanie s množstvom benefitov. Zamestnávateľ ich môže len ťažko vyhodiť, ich pracovné zaradenie chráni množstvo zákonov. Mladá generácia je odkázaná na dočasné pracovné príležitosti a je vystavená bezohľadnému konaniu zamestnávateľov.

Takýto model podľa expertov znižuje ekonomický rast. Zamestnanci na dočasný úväzok brzdia ekonomický rozvoj a znižujú konkurencieschop­nosť celej južnej Európy. Absencia benefitov dusí ich iniciatívu, ich práca nemá cieľ a tlmí ich ambície. Navyše banky nechcú takýmto ľuďom poskytovať úvery. Kríza problémy tejto „stratenej generácie“ ešte zvýšila.

Frederico, 27–ročný taliansky vysokoškolák, prechádza z jedného dočasného zamestnania do druhého. „Nedávno som bol na pohovore v jednom podniku, kde mi ponúkali plat 500 eur mesačne za desaťhodinový pracovný čas,“ tvrdil. Ani on však nechcel povedať svoje meno, lebo jeho budúci zamestnávateľ by si to mohol prečítať.

Stále býva u rodičov, na samostatné bývanie nemá prostriedky. Rovnako ako štvrtina všetkých Talianov vo veku 15 až 24 rokov stále viac prepadá zúfalstvu. „Cítim sa veľmi nepríjemne, keď rozposielam množstvo životopisov,“ povedal. Aj bývanie u rodičov podľa ekonómov zadržuje ekonomický rast a vyvoláva osudový kruh nezamestnanosti. Nové byty nemajú svojich majiteľov a trh s nehnuteľnosťami stagnuje.

Niektorí teoretici dočasné pracovné zmluvy prirovnávajú k „nohe medzi dverami“, ktorá otvára cestu k trvalej pracovnej zmluve. V južnej Európe to však neplatí. Zamestnávatelia radšej zmluvy obnovujú každý rok, aby sa vyhli trvalému úväzku. V Španielsku len pätina dočasných zmlúv neskôr prechádza do trvalých. V Taliansku a Portugalsku je situácia o niečo lepšia.

V Portugalsku mnohí zamestnávatelia zákon obchádzajú zneužívaním zmlúv o diele alebo externých úväzkov. Takýto pracovník má rovnaký režim ako klasický zamestnanec, ale nemá nárok na dovolenku a zdravotné a sociálne poistenie. K tejto pochybnej praxi sa dokonca uchyľujú aj lisabonské vládne úrady.

Kritici sa takémuto systému vysmievajú. „Španielsko je krajina, kde je človek do 33 rokov učeň a do dôchodku odchádza vo veku 75 rokov,“ poznamenal odborový predák Ignacio Fernández Toxo. Dokonca tam začali platiť nové pravidlá, kde sa predlžuje novým zamestnancom skúšobná lehota bez nároku na akýkoľvek benefit.

Absolvent madridskej farmácie, 27–ročný Juan Francisco Seller, už rok pracuje v nemocnici vo Valencii bez nároku na plat. Teší ho len predstava, že nakoniec získa trvalý úväzok. „Patrím medzi tých trpezlivejších a práca ma baví. Nakoniec však zistíte, že všetko je to holé šialenstvo,“ povedal.

debata chyba