Rozdiel medzi slovenským a českým platom sa nezmenšuje

Ekonomický analytik Michal Páleník predpokladá, že v horizonte najbližších piatich rokov sa zásadné zmeny vo vyrovnávaní priemerných platov ani neudejú. Česi na tom teda budú ešte dlho lepšie. Napríklad sumu prevyšujúcu tisíc eur zarába len 18 percent Slovákov, čo je o desatinu menej ako v Českej republike. Menej ako priemernú mzdu pritom zarába v oboch krajinách väčšina zamestnancov. Kým v susednej Českej republike je to zhruba 65 percent pracovníkov, na Slovensku je to až 70 percent zamestnancov.

Úroveň priemernej mzdy v oboch krajinách sa však od roku 2001 postupne priblížila. Kým v roku 2001 tvoril slovenský priemer len tri štvrtiny českého, v roku 2010 to bolo už 84 percent.

Medzi rokmi 2008 a 2009 bol vývoj v oboch štátoch rovnaký. V priemysle zasiahnutom masovým prepúšťaním znížený produkčný dopyt zbrzdil mzdový rast, v obchode a opravách, ktoré boli postihnuté skôr sekundárne poklesom tržieb, došlo k mzdovému poklesu.

Rozdiely v platoch výrazne závisia od profesií. Zatiaľ čo mzdy vedúcich pracovníkov v doprave či telekomunikáciách sú takmer rovnaké, riaditelia či prezidenti veľkých podnikov zarábajú u našich susedov v priemere o 46 percent viac. Vo všeobecnosti však platí, že menšie rozdiely vznikajú pri práci vo verejnej správe.

Autori štúdie sa zhodujú aj v tom, že český trh práce má všetky predpoklady lákať slovenských pracovníkov. Priepastné rozdiely sú najmä v školstve, kde slovenský plat dosahuje len 72 percent českého.

Sociologička Zuzana Kusá v tejto súvislosti hovorí o presúvaní pracovných síl. „Mladí ľudia dobre zvažujú možnosti, aké majú. Ak môžu dosiahnuť vyšší zárobok, nemajú zábrany odísť,“ hovorí. Navyše, ak sa Slováci v zahraničí dobre uchytia, podľa jej slov tam často ostávajú.

V oboch krajinách má stále veľký vplyv na výšku platu dosiahnuté vzdelanie, v Česku sa však vysoká škola oplatí o niečo viac. Vysokoškolsky vzdelaní zamestnanci majú v oboch krajinách zhruba o polovicu viac, ako je celkový priemer. Naopak, zamestnanci, ktorí absolvovali iba základnú školu, mali na Slovensku 73 percent a v Českej republike len 70 percent celkového priemeru a osoby s učňovským vzdelaním bez maturity 89 percent na Slovensku, resp. 87 percent celkového priemeru v Českej republike. Pozoruhodné je aj vyrovnávanie sa oboch ekonomík s hospodárskou krízou. V žiadnej totiž nedošlo k zásadnému prepadu nominálnych ani reálnych miezd, iba k zníženiu ich rastu. Analytik Páleník si to vysvetľuje príbuzným charakterom našich ekonomík, ktoré majú podobnú exportnosť. Zároveň však zdôrazňuje nepresnosť medzinárodných porovnaní.

*prvý štvrťrok 2010