Prečo sa zo Slovákov stávajú noví nevoľníci

02.07.2010 06:44
Práca, zamestnanie
Inšpektori nie sú povinní vyšetrovať pracovné úrazy samostatne zárobkovo činných osôb v súvislosti so zákonom o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Mnoho živnostníkov pritom robí na stavbách, kde je zaznamenaných niekoľko smrteľných úrazov ročne. Autor:

Slovensko čoraz silnejšie ťaží problém novodobého nevoľníctva. Najviac sa porušovanie práv zamestnancov prejavuje na východe, v krajoch s najvyššou nezamestnanosťou ako Košický či Prešovský. Inšpektorátom práce tam prichádza najväčší počet podnetov.

Štát zamestnancom zatiaľ veľmi nepomáha a neraz im nezostáva iné, ako viesť zdĺhavé súdne spory. Zákonník práce síce dnes zamestnancov chráni, prax však ukazuje, že mnohým zamestnávateľom nerobí problém porušovať ho. A to dokonca beztrestne, keďže ľudia majú obavy zo straty miesta. Navyše ani zákon o inšpekcii práce inšpektorom nedáva dostatočné páky, aby dokázali zabezpečiť dodržiavanie zamestnaneckých práv.

Najčastejšie porušenia Zákonníka práce v uplynulých rokoch
porušené ustanovenie/rok 2006 2007 2008 2009
nesprávne náležitosti pracovných zmlúv 1 449 1 493 1 555 1 718
neuspokojené minimálne mzdové nároky 1 002 997 945 940
problémy s výplatou mzdy 495 577 650 858
nepresná evidencia pracovného času 631 621 692 608
nezabezpečené stravovanie zamestnancov 497 574 578 625
problémy s pracovným posudkom či potvrdením o zamestnaní 304 428 478 541

Či sa situácia po výmene vlády zlepší, je otázne. Pravicový kabinet totiž avizuje zmeny Zákonníka práce v prospech podnikateľov. „Len vlani sme vybavili celkovo 6 289 podnetov, čo je o 1 639 viac ako predvlani,“ vyčísľuje Světlana Vorobelová, hovorkyňa zastrešujúceho Národného inšpektorátu práce so sídlom v Košiciach. Inšpektori podľa nej až 2 268 podaní uznali za opodstatnené, 525 za čiastočne opodstatnené, ďalších 868 stále riešia. Podnety upozorňovali najmä na porušovanie pracovnoprávnych vzťahov a Zákonníka práce ako nevyplatenie mzdy, neposkytovanie stravovania.

Sťažnosti sa týkali tiež nevyplácania náhrady príjmu za práceneschopnosť do 10 dní alebo cestovných náhrad, nedodržiavania pracovného času a nedostatkov pri rozväzovaní pracovného pomeru. Veľa ich poukazovalo na porušenie viacerých zákonných predpisov naraz.

„Často sú však podané anonymne alebo s požiadavkou neprezradiť sťažovateľa,“ hovorí Vorobelová. „Chybou je, že niektoré boli podané aj rok po skončení pracovného pomeru alebo v náhlom hneve, ktorý pominul, keď sme sa chystali zasiahnuť.“

Nestačí, ak zamestnanec, ktorému zamestnávateľ šliape po dôstojnosti, pozná svoje práva. Nesmie sa báť ozvať a požiadať o pomoc. Ak vo firme nefunguje odborová organizácia, treba sa obrátiť na príslušný inšpektorát práce. Sídli v každom krajskom meste.

Inšpekcia nerieši len podnety. Nezávisle od nich vykonáva vo firmách dozor nad dodržiavaním predpisov o bezpečnosti práce a ochrane zdravia na pracovisku. Dohliada, či v nich využívané technologické zariadenia vyhovujú predpisom. Takisto robí nárazové kontroly nelegálneho zamestnávania osôb, ktoré, na rozdiel od ostatných, nemusí vopred ohlásiť. Práve povinnosť ohlasovať kontroly bráni inšpektorom odhaliť omnoho viac nedostatkov.

„Upozornil som bratislavský inšpektorát, že na jednej stavbe sa čaruje s pracovnými zmluvami, ktoré majú vystavené aj na čierne duše. Inšpektori síce prišli, ale vopred sa ohlásili. Takže stopy po tých sporných zmluvách zamestnávateľ medzičasom zahladil,“ napísal Pravde čitateľ Jozef zo Šamorína.

Platná legislatíva celkovo môže podľa Vorobelovej viesť občanov k názorom, že inšpektoráty práce „nič nerobia“. „My inšpektori napríklad smieme iba konštatovať, že zamestnávateľ zamestnancovi neoprávnene nevyplatil mzdu. Nemáme právomoc prinútiť zamestnávateľa, aby tak dodatočne urobil,“ vysvetľuje. Poškodenému preto podľa nej zväčša nezostáva iné, ako žiadať nápravu súdnou cestou, ak si ju vôbec pre časovú aj finančnú náročnosť môže dovoliť. „V každom prípade mu pri vymáhaní peňazí stanovisko inšpektorátu pomôže,“ pripomína Vorobelová. Zároveň však zdôrazňuje, že pokute od inšpektorátu sa zamestnávateľ za porušenie Zákonníka práce nevyhne. Od 1. marca navyše platia vyššie tarify.

Osobitou úlohou inšpektorátov je riešiť pracovné úrazy a zisťovať mieru ich zavinenia firmou či pracovníkmi, z čoho sa odvíja nárok na vyplatenie odškodného. Tu sa zase legislatíve „podarilo“ úplne vylúčiť zo štatistík úrazovosti živnostníkov, ktorých mnohé fi rmy pre administratívnu nenáročnosť využívajú radšej ako zamestnancov. Vzniknutý vzťah medzi „dvoma podnikateľskými subjektmi“ sa však riadi odlišnými zákonmi.

„V zmysle zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci inšpektori vôbec nie sú povinní vyšetrovať pracovné úrazy samostatne zárobkovo činných osôb. Často sa o nich ani nedozvedia,“ potvrdila Vorobelová. Pripustila, že tento fakt ovplyvňuje štatistiky úrazovosti. Kým napríklad vlani inšpektorát zaznamenal 44 smrteľných pracovných úrazov a predvlani 79, v roku 1998 ich bolo až 132. „To však neznamená, že situácia sa zlepšuje,“ varovala hovorkyňa.

Smrteľné pracovné úrazy vlani najviac postihli ľudí vo vekovej kategórii od 50 do 60 rokov, najviac ich bolo v Bratislavskom kraji, v stavebníctve a v pondelok. Okrem stavebných firiem sa najviac vážnych pracovných úrazov udeje medzi lesnými robotníkmi. Inšpektorát práce v Prešove napríklad na prelome apríla a mája vyšetroval prípad útoku medveďa na 39–ročného lesného robotníka, ktorému po ťažkých zraneniach zostanú trvalé následky,

„Išlo o veľmi sporný prípad. Napadnutý mal totiž riadny živnostenský list. Našťastie pre neho, vtedy pre danú ťažobnú firmu pracoval ako zamestnanec,“ spomína Katarína Timková z prešovského inšpektorátu.

Aj podľa prezidenta Konfederácie odborových zväzov Igora Gazdíka sú niektoré právomoci inšpektorátov „veľmi čudné“ a legislatíva by ich určite mala definovať jasnejšie a odstrániť zrejmé nedostatky v ich činnosti. „Navrhovali by sme tiež, aby pokuty udelené zamestnávateľom neodišli do štátneho rozpočtu, ale využili sa na zlepšenie pracovných podmienok zamestnancov. Takisto by bolo vhodné, aby kontroly vo firmách občas vykonávali aj inšpektori z iných krajov, čím by sa obmedzil vplyv známostí či iných vzťahov medzi kontrolórmi s kontrolovanými,“ uzavrel Gazdík.

Od 1. marca 2010 platí

  • Inšpektorát práce ukladá za porušenie ustanovení Zákonníka práce finančný postih až do výšky 100–tisíc eur. Predtým síce pokutu mohol, ale nemusel uložiť.
  • Za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania ukladá inšpektorát práce zamestnávateľovi pokutu od 2– do 200–tisíc eur.
  • V prípade porušenia bezpečnostných predpisov je oprávnený uložiť pokutu až do výšky 100–tisíc eur.
  • Za smrteľný úraz ukladá firme pokutu od 33– do 100–tisíc eur. Predtým to bolo 3,3– až 33–tisíc eur.
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk