Podľa advokáta Petra Arendackého, ktorý sa dlhé roky venuje aj pracovno–právnym veciam, je pracovných sporov v porovnaní s minulosťou na súdoch málo, a to z viacerých dôvodov.
"Nie sme zvyknutí bojovať o zamestnanie. Sme náchylní prijať od zamestnávateľa odstupné a dobrovoľne zo zamestnania odísť. Keď sa niekto chce predsa len pustiť do súdneho sporu, najskôr sa ho spýtam, či je o tom presvedčený, či je ochotný vydržať tlak, ktorý naňho pravdepodobne vyvinie zamestnávateľ, keď sa vráti do zamestnania po vyhratom spore.“
Ale niekedy súdiť sa má význam, tvrdí Arendacký. „Napríklad vtedy, ak je výpoveď podľa našich právnych predpisov neplatná. Už len pre zápočet rokov potrebných pre nárok na dôchodok.“ Súd obyčajne rozhodne aj o náhrade mzdy V prípade, že niekto spor so zamestnávateľom o neplatnosť výpovede na súde vyhrá, započíta sa mu obdobie sporu až do vydania právoplatného rozhodnutia do doby potrebnej pre nárok na niektorú z dôchodkových dávok vrátane starobného dôchodku. Potvrdzuje to aj Rudolf Križan, riaditeľ sekcie dôchodkového poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie. „Súd v takých sporoch zvykne rozhodnúť aj o náhrade mzdy za neplatne skončený pracovný pomer, ktorú je zamestnávateľ povinný zamestnancovi zaplatiť,“ hovorí Križan.
"Od 1. augusta 2006 je účinná novela zákona o sociálnom poistení, v ktorej je ustanovenie § 139a. Hovorí, povedané ľudskou rečou, toľko, že keď súd zamestnancovi prizná náhradu mzdy, tá sa rozpočíta na každý kalendárny mesiac obdobia, počas ktorého bol podľa rozhodnutia súdu neplatne skončený pracovný pomer. Zamestnávateľ by mal zamestnancovi vyhotoviť evidenčný list dôchodkového poistenia a v ňom zohľadniť aj trvanie pracovného vzťahu až do právoplatného rozhodnutia súdu. Vrátane toho, čo hovorí spomínaný paragraf 139a, že by mal rozpočítať tú náhradu mzdy, ktorú súd jeho zamestnancovi prisúdil na jednotlivé mesiace. Čiže, akoby to boli jeho zárobky a zároveň vymeriavacie základy na určenie dôchodkovej dávky,“ vysvetľuje Križan.
„Tie sa potom použijú na výpočet osobného mzdového bodu za každý rok a priemerného osobného mzdového bodu za obdobie dôchodkového poistenia. Vychádzajúc z dikcie uvedeného ustanovenia je právne bezvýznamné, či zamestnávateľ náhradu mzdy zamestnancovi vyplatí, alebo nie.“
Spor vyhráte, ale peniaze nedostanete Za najväčší problém JUDr. Arendacký však pokladá, keď sa aj napriek vyhratému súdnemu sporu nedomôže so svojím klientom peňazí. „Legislatíva nerieši, a je to veľké mínus našich právnych predpisov, že aj keď je človek v pracovno–právnom spore úspešný a skončí ho povedzme po piatich rokoch, lebo je s tým spojené množstvo dokazovania, firma medzitým vstúpi do likvidácie alebo prestane svoju činnosť vykonávať. Mzdu síce vysúdime, ale môj klient ju nedostane.“
Súdne rozhodnutia takto strácajú na váhe a vážnosti, lebo sa v praxi nedajú realizovať. Napokon ani advokát, hoci aj na súde úspešný, peniaze za zastupovanie tiež nedostane.
"Môj klient mal v jednom spore podľa súdneho rozhodnutia dostať od zamestnávateľa 250– tisíc korún. Nedostal ani halier, ani on, ani ja za zastupovanie na súde,“ hovorí Arendacký. Riešením by podľa neho bolo, keby firma, s ktorou sa zamestnanec súdi o vyplatenie mzdy alebo neplatné rozviazanie pracovného pomeru, povinne zložila do súdnej úschovy spornú nevyplatenú mzdu alebo určitú sumu, ktorá by v prípade úspechu v súdnom spore o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru bola použitá na vyplatenie náhrady mzdy.
"Povedzme by to bola náhrada mzdy za pol roka maximálne jeden rok a zložená by bola až dovtedy, kým by súd o spore právoplatne nerozhodol. S tým, že peniaze v depozite by boli nedotknuteľné aj v prípade, že by sa firma dostala do konkurzu.“
Niekedy sa oplatí súdiť už aj z princípu, aby zamestnávateľ bol slušný aj voči iným zamestnancom. "Dnes sa stáva, že zamestnávatelia prijímajú zamestnancov do zamestnania, neprihlásia ich do Sociálnej poisťovne ani zdravotnej poisťovne a v skúšobnej lehote ich prepustia,“ hovorí Arendacký. „Rozhodovacej praxi súdov by pomohlo, ak by pracovno–právne spory rozhodovali na to špecializovaní sudcovia, ako to bolo v minulosti. Vyžaduje si to komplikovanosť a špecifickosť týchto sporov,“ dodáva.