Veľa ľudí dokáže pracovať formou pracovných zmien dlhé roky. Odborníci však tvrdia, že tento typ práce nie je až taký bezproblémový. Ako tvrdí Ľudmila Ondrejková z odboru preventívneho pracovného lekárstva, vhodnosť každého zamestnanca vykonávať zmenovú prácu je individuálna.
„Zmenová práca nie je dôvodom na vyhlásenie rizikovej práce, ale v kombinácii s ďalšími charakteristikami práce a pracovného prostredia z hľadiska psychickej pracovnej záťaže (napríklad vnútené pracovné tempo, monotónna práca, práca pod časovým tlakom atď.) alebo v kombinácii s ďalšími faktormi, ako sú povedzme hluk, nadmerná fyzická záťaž a podobne, môže viesť k rizikovej práci. Hodnotenie zdravotných rizík v rámci zmenovej práce vrátane posudzovania zdravotnej spôsobilosti na prácu vykonáva pre zamestnávateľa tím odborníkov pracovnej zdravotnej služby ako súčasť zdravotného dohľadu.“
Denná, nočná, poobedná pracovná zmena. S čím všetkým sa teda musia takíto pracovníci vyrovnávať?
„Pracovníci viaczmenových prevádzok sa musia vyrovnať napríklad s rozvrhom zmien, zníženou pozornosťou spojenou s vyšším rizikom vzniku pracovných úrazov, ďalej s problémami súvisiacimi s cestovaním do práce na nočné zmeny, so zmeneným stravovacím režimom, prípadne aj narušenými sociálnymi väzbami,“ tvrdí Soňa Kristiánová z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave.
Výkon práce v noci je pre zamestnanca náročnejší ako práca počas iných častí dňa. Aj preto firmy musia klásť väčší dôraz na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci počas takéhoto výkonu. Kristiánová konštatuje, že vo všeobecnosti je vhodnejšia práca cez deň so začiatkom zmeny nie skôr ako o 6. hodine ráno.
„Pred zaradením zamestnanca na nočnú prácu musí byť posúdená zdravotná spôsobilosť zamestnanca na prácu v noci. Zdravotná spôsobilosť musí byť posúdená vždy, keď sa vyskytnú zdravotné poruchy vyvolané výkonom nočnej práce, minimálne však raz za rok. Zdravotná spôsobilosť musí byť posúdená aj v prípade, ak o to požiada tehotná žena alebo matka dieťaťa mladšieho ako 9 mesiacov. Lekárske preventívne prehliadky hradí zamestnávateľ.“
Zamestnávateľ je tiež zo zákona povinný zaručiť zamestnancom pracujúcim v noci dostatočnú bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zodpovedajúcu charakteru ich práce. Ako by to teda malo vyzerať v praxi?
„Pracovisko, na ktorom pracujete v noci, je zamestnávateľ povinný vybaviť prostriedkami na poskytnutie prvej pomoci vrátane zabezpečenia prostriedkov, ktoré umožňujú privolať rýchlu lekársku pomoc. Pre organizmus je veľmi dôležitá rovnováha medzi svetlom a tmou. Preto by ste si mali po nočnej zmene dopriať spánok v dostatočnej miere v zatemnenej miestnosti,“ radí Kristiánová.
| Čo spôsobuje práca na pracovné zmeny |
| zmeny v režime dňa – rozdelenie dňa na čas práce a čas odpočinku |
| zmeny biorytmu – spánku |
| zmeny stravovacích návykov |
| vplyvy na osobný a rodinný život – domácnosť, nákupy, zábava a iné |
| nároky na dopravu do práce a z práce |
| vplyvy na čerpanie dovolenky a náhradného voľna |
| možné vplyvy zmeny pracovného prostredia |
| možné vplyvy meniaceho sa pracovného kolektívu |
| nestálosť rozvrhu pracovných zmien |
| Zdroj: Účtovná a poradenská spoločnosť Adam Čačaný & Radomíra Čačaná v Bratislave |
Záťaž pre organizmus
Medzi najrizikovejšie faktory striedania pracovných zmien patrí podľa Kristiánovej narušenie prirodzeného biorytmu človeka.
„Keďže psychické procesy nie sú v priebehu 24 hodín rovnako aktívne, maximálny výkon pracovníka v čase mimo vrcholu aktivity je spojený s určitou psychickou záťažou. Každý človek má rozdielnu schopnosť znášať nepriaznivý stav a vyrovnať sa s psychickým napätím, z čoho vyplýva aj riziko vzniku psychosomatických porúch u niektorých jedincov. S narušením biorytmu súvisí nedostatok hormónu melatonínu, ktorý sa vylučuje v noci a má schopnosť tlmiť rast nádorov. Nedostatok spánku a s ním spojený pokles melatonínu môže prispieť k oslabeniu imunitného systému zamestnanca,“ spresňuje Soňa Kristiánová.
Zmena spánkového režimu môže vyprovokovať väčšiu náchylnosť na vznik kŕčov u epileptikov. Novšie sa upozorňuje na zvýšený výskyt ischemickej choroby srdca po viacročnej zmenovej práci. Riešením je teda častejšia relaxácia pri obľúbenej činnosti, šport, odreagovanie sa v prírode, pestovanie koníčkov.
| Rozvrhnutie pracovných zmien |
| ranná zmena – nesmie začínať pred 6. hodinou (6:00 – 14:00 h) |
| odpoludňajšia zmena – nemala by končiť po 22. hodine (14:00 – 22:00 h) |
| nočná zmena – začína po odpoludňajšej zmene, od 22. hodiny (22:00 – 6:00) |
| dvojzmenová prevádzka (8 hodín ranná zmena + 8 hodín popoludňajšia zmena) |
| dvojzmenová nepretržitá prevádzka (12 hodín denná zmena + 12 hodín nočná zmena) |
| trojzmenová nepretržitá prevádzka (8 hodín ranná + 8 hodín popoludňajšia + 8 hodín nočná) |
| Zdroj: MUDr. Ľudmila Ondrejková, Úrad verejného zdravotníctva SR |
Čo sa dá dať do zmluvy
Ak ešte len začínate vo firme pracovať na zmeny, musí vám zamestnávateľ dať jednoznačné pokyny a oboznámiť vás so všetkými pracovnými náležitosťami na túto prácu. Podľa § 90 Zákonníka práce je povinný vám oznámiť rozvrhnutie pracovného času najmenej týždeň vopred, s platnosťou najmenej na týždeň. Samozrejme, po dohode so zástupcami zamestnancov môže tiež určiť čas potrebný na osobnú očistu po skončení práce, ktorý sa vám započíta do pracovného času. Pokiaľ však máte napríklad rôzne zdravotné problémy alebo potrebujete z iných dôvodov upraviť určený týždenný pracovný čas, firma je povinná vám vyhovieť. Na začiatku je však pre vás najlepšou možnosťou dohodnúť si jasné podmienky ešte v pracovnej zmluve.