Firmy dohodárom pridať nemienia

Ak firmy dohodárom nezdvihnú hrubý plat, čisté mzdy dohodárov sa znížia. Najviac sa to dotkne zdravých ľudí v produktívnom veku, ktorí doteraz pravidelne chodili do práce, ale nemali klasickú pracovnú zmluvu. Po novom totiž budú platiť rovnaké dane i odvody ako všetci zamestnanci.

Napríklad malá fabrika neďaleko Bratislavy zamestnáva viacero robotníkov, ktorí majú v súčasnosti hrubú mzdu asi 400 eur mesačne. Mzdová účtovníčka im každý mesiac posiela na účet asi 382 eur, keďže z príjmu zaplatia daň iba 18 eur. Po novom ich príjem klesne na 257 eur, pretože zamestnávateľ si podľa konateľa nemôže dovoliť zvýšiť náklady na pracovníkov.

"Je mi jasné, že niektorí ľudia pôjdu radšej na úrad práce, ako keby mali dostávať takto málo peňazí. Zvýšiť mzdové náklady ale jednoducho nemôžem, lebo by firma išla ihneď do krachu,“ priznáva generálny riaditeľ, ktorý sa zo strachu pred konkurenciou obáva zverejnenia svojho mena. Keby firma chcela, aby robotníci dostávali toľko peňazí ako v súčasnosti, náklady na každého pracovníka by stúpli asi o 220 eur.

Zavedenie niektorých platieb do Sociálnej poisťovne sa najmenej dotkne invalidných dôchodcov a študentov vysokých škôl navštevujúcich denné štúdium. Zo 400–eurových mzdových nákladov zamestnávateľa im totiž zostane okolo 329 eur.

Vláda pôvodne uvažovala o úplnom zrušení dohôd o pracovnej činnosti a ponechaní tejto možnosti iba pre študentov a dôchodcov. Na včerajšom rokovaní Rady solidarity a rozvoja sa však so zástupcami zamestnancov a zamestnávateľov dohodla, že dohody zostanú.

"Na 90 percent Rada solidarity a rozvoja súhlasí s tým, aby dohody zostali, ale boli súčasne plne zodvodnené,“ povedal po rokovaní Robert Fico (Smer).

O zavedení odvodov na dohody o pracovnej činnosti uvažovala na návrh Jozefa Mihála (SaS) už Radičovej vláda. S návrhom vtedy súhlasili aj odborári. Odvodovú reformu však minulá vláda po svojom páde nedotiahla.