Vykanie v práci je na ústupe

Zuzana Hlavačková, Pravda | 17.10.2016 10:00
Vykanie bolo niekedy v práci spoločenskou normou. Platilo to tak pre komunikáciu nadriadených a podriadených, ako i pre rozhovory rovnako postavených kolegov. Dnes sa to však výrazne mení.

„Stále viac firiem zavádza tykanie naprieč celou spoločnosťou. Výnimkou býva manažment, kde vykanie udržuje odstup od podriadených,“ hovorí Jana Mesárová, výkonná riaditeľka personálno–poradenskej spoločnosti McROY Jobliner.

Aj v podnikoch, kde nie je tykanie zakotvené priamo vo firemnej kultúre, si zamestnanci medzi sebou zvyčajne tykajú. V tomto prípade však nie je dobré zabúdať na základné pravidlá etikety a tykať automaticky od nástupu do práce každému. Platí teda, že nadriadený navrhuje tykanie podriadenému, ak sú v hierarchii firmy na rovnakej úrovni, tak tykanie navrhuje žena mužovi. Ak ide o kolegov rovnakého pohlavia, navrhuje tykanie ten starší, ak sú starí približne rovnako, je to jedno. Prirodzené je aj to, že ponuku tykania je možné odmietnuť. V takom prípade je vhodné byť taktný a neuraziť druhú stranu. Vhodný argument môže vyzerať napríklad takto: „Ospravedlňujem sa, ale som zvyknutý vykať, takže rád by som pri tom ostal.“

Na tykanie v práci má vplyv firemná kultúra, národnosť či odbor, v ktorom daná firma pôsobí. „Napríklad, v britských alebo amerických spoločnostiach je obľúbené oslovovanie krstným menom, nemeckých alebo vo francúzskych však stále prevláda vykanie,“ vysvetľuje Jana Mesárová.

Obľúbenou formou je kombinácia vykania s krstným menom. Táto forma je srdečnejšia než klasické vykanie, no zároveň profesionálnejšia než bežné tykanie. „Prechod na túto formu musíte vycítiť zo situácie, keďže v tomto prípade sa nemôžete riadiť zabehnutými pravidlami etikety,“ dodala Mesárová.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ