Doma nízky dôchodok, v cudzine otročina

Lenka Buchláková, Pravda | 09.04.2015 06:30
londyn Foto:
Veľká Británia je častým cieľom státisícov ľudí, ktorí si hľadajú lepšie podmienky pre život, než aké majú doma.
Kým na Slovensku sa rieši problém, ako nájsť všetkých domácim obyvateľom prácu a potom slušnú penziu, vo Veľkej Británii nemá kto pracovať. Robiť smetiarov, opatrovateľov, upratovačky či čašníkov sa domácim nechce, a tak prichádzajú na rad prisťahovalci.

Každý rok prichádza do Británie približne 300–tisíc imigrantov, najmä zo štátov ako Rumunsko, Bulharsko či z ázijských krajín.

Vo Veľkej Británii podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny pracuje vyše 50–tisíc Slovákov. Slováci sa radia na 22. miesto spomedzi všetkých národností žijúcich v Británii. V roku 2011 sa však stali najrýchlejšie rastúcou skupinou. Ich počet za posledných šesť rokov vzrástol o 600 percent.

Chlebík v cudzine však nie je ľahký. Denník Pravda získal príbehy prisťahovalcov priamo v Británii. Napríklad 34– ročný Codrin z Rumunska pracuje vo Veľkej Británii už ôsmy rok. Prešiel viacerými zamestnaniami, od au–pair až po vodiča v prepravnej spoločnosti.

„Začiatky boli ťažké. Prišiel som sem s mladším bratom. Zvyšok rodiny zostal v Rumunsku. Mama, otec, tety, strýkovia, kamaráti, všetkých sme nechali doma,” začína svoje rozprávanie Codrin. „Moja najhoršia skúsenosť z práce v Británii bola, keď som sa staral o deti a domácnosť v jednej bohatej britskej rodine. Bývali za mestom, mimo civilizácie. Ich auto som mohol využívať len na zvážanie detí z školy a do nej, i keď na začiatku mi sľúbili, že ho budem môcť využívať aj ja, keďže s mestskou dopravou tam bol problém kvôli prístupu. Varil som, ale nemohol som si z toho nič vziať. Keď som upratoval, domáca nado mnou stála a kontrolovala ma. V podmienkach prijatia do zamestnania mi stanovili, že nesmiem žúrovať, resp. musím byť doma najneskôr o 23–tej, aby som nezobudil deti a nepohoršoval okolie,” opisuje Codrin.

Do rodného Rumunska sa neplánuje vrátiť. Podmienky na život sa s tými v Británii totiž podľa jeho slov aj tak nedajú porovnať. V Rumunsku po vysokej škole nastúpil ako stavebný inžinier do súkromnej firmy. V čistom dostal na ruku 400 eur. Minimálna mzda v Rumunsku sa aktuálne pohybuje na úrovni zhruba 217 eur v hrubom. Penzie terajších mladých Rumunov budú nízke. Ako šofér zarába Codrin v Británii v čistom asi 1 200 eur.

Priemerná mzda za rok 2014 bola podľa centrálneho štatistického úradu Veľkej Británie na úrovni zhruba 2 378 eur. Napríklad na Slovensku bola vlani priemerná mzda 858 eur.

„V Británii je však drahé ubytovanie. Preto som sa odsťahoval na vidiek blízko mesta Cambridge, kde som v byte spolu s ďalšími troma ľuďmi vrátane môjho brata. No do Rumunska sa nevrátim nikdy, krajina je prehnitá korupciou a nebudem sa tam mať lepšie ako tu,“ povedal.

Prisťahovalcov v Británii stretnete na každom kroku. V jednej útulnej reštaurácii v centre Cambridgea sme sa zoznámili so 46–ročným čašníkom Abramom z Bulharska, ktorý sa prisťahoval do Británie pred pätnástimi rokmi. Kolegovia ho volajú Edmond.

„Prišiel som sem s veľkými očami, ako dobyjem svet. Ale ako prisťahovalec len veľmi ťažko spravíte v tejto krajine závratnú kariéru,“ s ťažkým hlasom hovorí Abram. „Veľa mojich známych a kamarátov aj zo Slovenska a z Česka robí podobné práce ako ja. Hoci mnohí máme vyštudované vysoké školy. Čo sa dá robiť, v Bulharsku som si nevedel nič nájsť,“ sťažuje sa Abram.

Platové podmienky a vôbec životný štandard v Bulharsku je ešte horší než v Rumunsku. Bulhari majú podľa Európskeho štatistického úradu Eurostat najnižšiu minimálnu mzdu spomedzi členských štátov únie. Sumu 174 eur dostane človek, keď pracuje v Bulharsku za minimálnu mzdu. Za všetko hovoria Abramove slová:

„Som v Británii novodobý otrok, ale domov sa nevrátim…“

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ