Podnikať a neplatiť mzdy je na Slovensku možné

Podnikatelia či firmy, ktoré sa takto opakovane zachovajú, pritom fungujú ďalej. Štát tvrdí, že o probléme vie a pripravuje opatrenia. Je však otázne, či štát zastaví aj také prípady, ak ide o dve blízke firmy, pričom len jedna z nich necháva za sebou dlhy, či už vo vzťahu k zamestnancom, alebo štátu.

„Stretávame sa v praxi s takýmito prípadmi, preto v rámci Rady solidarity navrhujeme, aby neplatenie mzdy bolo trestným činom aj v prípade prepojených firiem,“ povedal odborár Emil Machyna, predseda OZ¤KOVO. Inšpektori práce tvrdia, že zistili nevyplatenie mzdy napríklad v prípade spoločnosti Oradata, ktorá má v obchodnom registri napísanú ako jeden z predmetov činnosti kompletizáciu a montáž posuvných dverí Roldor.

„V spoločnosti Oradata vykonal Inšpektorát práce Bratislava na základe mnohých podnetov zamestnancov dve inšpekcie práce, pri ktorých okrem iných nedostatkov bolo zistené aj nevyplatenie mzdy,“ uviedol Viliam Kukumberg z Národného inšpektorátu práce. Oradata patrí Jánovi Madleňákovi. Roldor zas vlastní jeho žena. Kým Oradata Sociálnej poisťovni dlhuje niekoľko stoviek tisíc eur, Roldor je bez väčších dlhov voči štátu. Zistenia inšpektorátu práce v prípade spoločnosti Oradata už preveruje polícia.

Denník Pravda sa osobne stretol s Jánom Madleňákom, ktorý však nahrávanie obsahu rozhovoru odmietol a písomne dodnes nevysvetlil, prečo Oradata nevyplatila mzdy. Inšpektorát práce tvrdí, že sa tak stalo. „Napriek vykonaným inšpekciám práce v uvedenej spoločnosti, zisteným porušeniam, nariadeniam odstrániť zistené nedostatky a udelením, respektíve navrhnutím pokút pravdepodobne spoločnosť ako zamestnávateľ pokračuje v protiprávnom konaní,“ dodal Kukumberg. Inšpektori radia zamestnancom obrátiť sa s nevyplatenou mzdou na súd, čo môžu urobiť do troch rokov od nezaplatenia dohodnutej mzdy a v prípade úmyselného konania zamestnávateľa sa lehota podania na súd rozširuje až na desať rokov.

„V Oradate som pracovala ako dizajnérka necelých šesť mesiacov a za tento čas mi zamestnávateľ nezaplatil časť mzdy vo výške 592,93 eura,“ povedala Mária Šafariková. Na otázku prečo neodišla hneď po nevyplatení prvej sumy, odpovedala: „Bola som rada, že mám prácu a majiteľ ma vždy ubezpečoval, že všetky peniaze nakoniec doplatí, lenže dlh stále narastal a tak som nakoniec dala výpoveď,“ dodala Šafariková. Bývalí zamestnanci tvrdia, že sa s problémom medzičasom obrátili aj na políciu.

„Vo vyšetrovaní naďalej pokračujeme, poverený príslušník Policajného zboru vedie trestné stíhanie vo veci prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného. V súčasnej dobe prebiehajú procesné úkony k zisteniu skutkového stavu veci potrebného pre ďalšie rozhodnutie,“ potvrdila Tatiana Kurucová, hovorkyňa Policajného zboru v Bratislave. Nevyplatenie mzdy môže byť trestné v prípade, keď tak firma urobí napriek tomu, že má zdroje na účtoch.

Zo strany štátu najviac na Oradatu tlačí Sociálna poisťovňa pre nezaplatenie odvodov. „Sociálna poisťovňa si uplatnila svoje pohľadávky voči uvedenej spoločnosti prostredníctvom exekučných konaní a vymáhanie pohľadávky je v rukách exekútora,“ povedal Peter Višváder, hovorca Sociálnej poisťovne.

Štát tvrdí, že prijíma opatrenia na ochranu ľudí pred zamestnávateľmi neplatiacimi mzdu. „Týkajú sa najmä zlepšenia prevencie, teda súčinnosti kompetentných inštitúcii,“ reagoval hovorca ministerstva práce Michal Stuška. „Inšpektorátu práce napríklad významne v konaní pomáha, keď po novom dostáva od Sociálnej poisťovne informáciu v momente, ak tá eviduje chýbajúcu platbu poistného za zamestnanca v termíne výplaty,“ dodal hovorca ministerstva.